Pešek J.

Under the power's custody. Churches in Slovakia in the years 1953 - 1970. Co. Ed. Barnovský M.


In terms of the contents and methodology this book is a follow-up of "The state power and Churches in Slovakia in the years 1948 - 1953" (Bratislava 1997), the previous work of the same authors. The relation of the State and Churches after 1953 was not as sharply antagonist as in the previous period when the state power virtually tried to break down the resistance of Churches in defence against the restriction of religious freedom and against the State's interference. The Churches were now under the power's custody and the state administration subjected the activities of Churches to systemic checking while in case of necessity it was always ready to step in take a firm line with the particular Church.

Relation of the State to Churches entered a new stage at the turn of 1952 - 1953 after breaking down resistance of Churches and subduing them to the State's supervision. The typical feature of this relation was the struggle for the believers while on side of the State it was connected with "overcoming the religious prejudice". The power interventions were not rare either but the mainstream activities of the State's and Party's structure was secularisation of the society and atheistic campaigns accompanied by an effort to reduce the activities of Churches and to push them progressively into the background.

Churches could not defend themselves against this combined pressure apart from belief otherwise than by inner activation and unity of clergy and its adhesion to the believers. This stage lasted practically until the fall of the communist regime in Czechoslovakia in 1989 with certain break by the end of the sixties related to the attempt at social reform.

The study period (1953 - 1970) includes approximately a half of the mentioned stage. It was the period of dynamic development in which priorities of the state power and the particular methods of handling the Churches were changing. The pressure of persecution became stronger especially by the end of the 50's and the beginning of the 60's while after 1963 certain liberalisation of the regime was observable and was reflected in the State's church policy, which paradoxically created favourable atmosphere for later mobilisation of the Churches. The 1968 attempt at social reform the same as "normalisation" though in negative sense influenced the action of Churches. Normalisation started in the Church policy by the end of 1969 and by the end of 1970 the Churches were again pacified and pushed back into their pre-January (1968) position within the State and society.

The authors focused their attention to the issue of the State/Churches relation or the church policy of the State ruled by the Communist Party and the questions of reaction of the Churches to this policy or their attitude to the state power. Meanwhile, the same as in case of the previous book "The state power and Churches in Slovakia in the years 1948 - 1953" the authors treated the Churches above all as the associations of spiritual persons (clergy of all ranks) who naturally leaned on the masses of believers. Such approach allowed them to concentrate their attention to the sphere where the State/Churches relations were formed. Situation in the Protestant Churches in difference from other Churches in this sense was a bit more complex as they are run not only by clerical but also lay officials. The authors could not pay attention to all Churches, denominations, and sects in spite of the fact that they precisely were the ones who provoked an increasing concern (Jehovah's Witnesses) of the Party and state administration in the sixties. The authors deal mostly with larger Churches with bigger congregations (and influence) thus representing a problem worthwhile to be dealt with by the regime. This was the case of the Catholic Church (Roman and Greek rites), the Protestant Churches (Evangelical and Calvinist), and the Orthodox Church.

The subject of the relations of the authorities of the totalitarian State and Churches in Slovakia in the mentioned period was not duly processed so far, apart from several studies mostly in form of memoirs (see the References), which while being of some importance can not replace historical study based in research of the original files. The situation is even less favourable in Slovakia than in Czechia, where the historians paid more attention to the subject naturally with stress on the decision-making centre and the Czech-Moravian territory of the former Czechoslovakia. Some sounding out was done in the period of the late sixties (the attempt at social reform and its frustration), the part of the modern Slovak history, which enjoys an increased interest as the one most deformed by the official ideology in the seventies and eighties.

Lack of studies of the Church issue of this period, absence of basic data on the State's church policy and the inner life of Churches compelled the authors to dedicate plenty of time to the study of files and published sources including the press of the period in order to be able to reconstruct the events and historical processes. This fact has influenced to certain extent the nature of the book, which is above all factographic and contains numerous notes. The authors are aware that the publication is rather overburdened with materials and factography but they could not avoid it. One has to know any event or developmental trend before one can evaluate it. The aim of the authors was, as a matter of fact, to gather as much knowledge as possible on the study problem. They laid the main stress on producing an answer to the question how it was and less to evaluations or answers to the question why was it so or what were the consequences. Further investigation will perhaps proceed in a way, which would remove this weak spot also thanks to this work.

The authors carried out an extensive basic research in archives of the Slovak and Czech Republics. They researched the material deposited at the Slovak National Archives in Bratislava and in the State Central Archives in Prague as sources of primary importance. Both central archives contain the documents of the state administration bodies (the State Office for Church Affairs, The Slovak Office for Church Affairs, departments or secretariats for the Church affairs of the Ministry of Culture or the body which preceded its establishment), acts and documents of the bodies of the former Central Committee of the Czechoslovak Communist Parts and the Slovak Communist Party (its Presidium and Secretariat). The power was concentrated precisely in the two last mentioned bodies and they were the ones that issued the decisions. Regarding the pronounced power aspect of the relations of the State and Churches also the materials from the archives of the Ministry of Interior of the Slovak and Czech Republics contributed enormously.

As the study focuses to the subject of "the custody of the state power" of the Churches and the authors put the main stress on research of the central archives, future investigations should perhaps pay more attention to the regional files. From the point of view of comprehensibility of the subject also the "view of the other party" i.e. the Churches, is desirable. The state archives contain also the acts of the Churches (above all the correspondence with the state administration bodies), however they are only fragments. The need to study the files of the Catholic Church (the biggest and most influential of Churches) seems to be the most urgent one. They are deposited at the archives of Bishop's Offices, so far inaccessible for alleged insufficient processing, and the archives of Vatican, which will be presumably opened to the researchers only in at least fifty years. More favourable situation in this sense is in the files of the Evangelical Church of Augsburg confession in Slovakia where a part of material was available for the researchers at the Archives of the General Bishop's Office. The above quoted reasons influenced the overall shape and contents of this publication.

The basic conception of the Church policy of the State was formed at the turn of the 40's and 50's and leaned on what were the Church laws from 1949. It was more or less constant before the collapse of the totalitarian regime in Czechoslovakia in the late eighties. However, the outer and inner conditions in which it was formed were changing. Bipolar division of the world remained though the tension between the East and West lessened after 1953 compared to the late forties and the beginning of the fifties. Both parties were interested in settling down the arguments in peaceful manner, to negotiate and to arrive at a reasonable agreement (naturally while promoting their respective interests) though this "spirit of Geneva" was not altogether universally accepted. Relations evidently cooled down by the end of 1956 and slowed down the promising developments. By the early 60's the efforts to achieve peaceful arrangements and to give support to the world peace with the assistance of Vatican and the world centres of the Protestant Churches prevailed again. It was the time when the Czechoslovak - Vatican negotiations were opened and this also influenced the formation of the concrete form of the relations State/Churches in Czechoslovakia.

Relations of Churches with the State ruled by the communists existed in a unitary and centralised atmosphere. Federation adopted by the late sixties coincides with the end of the study period. Representatives of the regime counted on a single solution of the State/Churches relations, which limited above all the possibilities of the Catholic Church, position of which was stronger in Slovakia than in Czechia. The State could then lean on reality of the whole country and to push around the Church in Slovakia. The Evangelical Church of the Czech Unity Brethren in Czechia was in turn more active while the Slovak Protestant Churches were more or less passive. The regime used the fact for limiting the activities of Evangelicals in Czechia. Also the situation of the Orthodox Church or that of the prohibited Greek Catholic Church were interpreted as the national problem though its focus was undoubtedly in Slovakia and in particular in its eastern part.

The concrete form of the State/Churches relations in Czechoslovakia in study period was influenced by the fluctuating amount of power possessed by the regime or rather its own feelings about how much power it possessed. The spring of 1953 brought about a serious social and socio-political crisis for the whole Soviet Block including Czechoslovakia. The governing structures of the Party and State were compelled to palliate the power pressure on the Churches and drop some of the most drastic forms of oppression and intimidation. But the political "thaw" did not last long and when the regime overcame the crisis in 1957 it adopted again the tough line. Requests of the Catholic Church to solve the situation by agreement as it was in Hungary and especially in Poland in 1956 were refused and labelled "reactionary and inimical". The tough line persisted until the early sixties when it ended in the consequence of the political and economic problems of the regime. Liberalisation of the inner political situation including that of Churches ended in an attempt at social reform by the late sixties.

The inner political development in Czechoslovakia after January 1968 created favourable background for a lively rise of activities of all Churches. The power's custody of Churches subsided and the pressure almost disappeared. The Catholic Church revived with the Greek Catholic Church restored while the Protestant Churches (the Calvinists and Lutherans) struggled with their problems. Occupation of Czechoslovakia in August 1968 stopped the after-January developments and created space for the starting process of "normalisation" (after changes at the top Party and state administration bodies in April 1969). Churches were pushed back again to the place they were at before the January 1968.

Social movement in the years 1968 including the revival of activities of Churches was too intensive to stop or reverse, all the more that factors of international politics played an increasingly important role. Along with the conclusions of the Second Vatican Council of long-term nature and activities of the world non-Catholic centres there were the negotiations on safety and co-operation in Europe which culminated in the Helsinki Conference (1975) immediately followed by the one in Belgrade (1976). As the issues of human rights and freedoms were given ever more importance aIso the Soviet Block State leaders though unwillingly and hesitantly were compelled to adhere. Although the Slovak and Czech society fell into deep depression in an atmosphere of "normalisation", the methods of elimination of influence of Churches so useful in the past were not either efficient or applicable now. The opponents of normalisation, the signatories of the Charter 77 and dissidents including the members of Churches namely the Catholic Church used the new situation. In Slovakía ín particular new situation promised also new solutions to the questions calling for answers since the very beginning of the existence of the communist power monopoly in 1948.



I. After war (1945) and after installation of totality (1948)

  1. To road of confrontation and its consequences
  2. Churches in the period of "political thaw"
  3. New stage: the struggle for the believers

II. The first crisis of the totalitarian regime (1953-1957)

  1. The State and the Roman-Catholic Church
  2. The problems of the Orthodox Church
  3. The Protestant Churches at the beginning of the new stage

III. Restoration of tough line (1957-1962)

  1. The pressure of persecution grows
  2. Against "religious prejudice"

IV. Onset of liberalisation (1963-1967)

  1. The course and meaning of the Second Vatican Council
  2. Negotiations between Czechoslovakia and Vatican
  3. The inner revival of Churches
  4. The Orthodox Church and activities for restoration of the Greek-Catholic diocese

V. An attempt at social reform (1968 -1969)

  1. Change of the State's Church policy
  2. Revival of the Roman Catholic Church
  3. Legalisation of the Greek Catholic Church
  4. The Orthodox versus the Greek Catholic Churches
  5. The inner discrepancies of the Protestant Churches

VI. The onset of normalisation (1969 -1970)

  1. "Suppression" of the activities of the Roman-Catholic Church
  2. Consolidation of the Greek Catholic and Orthodox Churches
  3. "Appeasing" of the Protestant Churches








Pod kuratelou moci.

Církvi na Slovensku v rokoch 1953 – 1970.

Ján Pešek, Michal Barnovský

Na úvod

Publikácia obsahovo i metodikou spracovania (kombináciou chronologického a problémového prístupu) nadväzuje na prácu oboch autorov "Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948 - 1953" (Bratislava, 1997). I. kapitola stručne zhrnuje jej obsah a vytvára určitý vstup na skúmanie novej etapy vývoja od roku 1953. V nej už vzt'ah štátu a cirkví nemal takú zjavne vyhrotenú podobu ako v predchádzajúcom období, ked' štátna moc doslova lámala odpor cirkví, brániacich sa obmedzovaniu náboženskej slobody a zasahovaniu do ich vnútorných záležitostí. Cirkvi teraz boli "pod kuratelou moci", ako to je obsiahnuté aj v názve práce; tá sa zameriavala na systematickú "kontrolu" pôsobenia cirkví, v prípade potreby však neváhala tvrdo zasiahnut' a "usmernit"` tú-ktorú cirkev, od jej vedenia až po základný stupeň organizačnej výstavby.

Vzt'ah štátu k cirkvám vstúpil do novej etapy na prelome rokov 1952 - 1953, po mocenskom zlomení odporu cirkví a ich podriadení štátnemu dozoru. Jeho charakteristickou črtou bol zápas o veriacich, zo strany štátnej moci spojený s "prekonávaním náboženských prežitkov". Mocenské zásahy síce nechýbali, ale hlavným smerom pôsobenia straníckych a štátnych štruktúr boli sekularizácia a ateizácia spoločnosti, sprevádzané úsilím tlmit' aktivity cirkví a zatláčat' ich postupne do úzadia. Táto etapa prakticky trvala až do zrútenia komunistického režimu v Československu roku 1989, s určitou prestávkou koncom šest'desiatych rokov, spojenou s pokusom o spoločenskú reformu.

Skúmaně obdobie (1953 - 1970) zahŕňa zhruba polovicu tejto etapy. Bolo to obdobie, v ktorom sa menili priority štátnej moci i konkrétne metódy postupu voči cirkvám; perzekučný tlak zosilnel najmä koncom päfdesiatych a začiatkom šest'desiatych rokov, od roku 1963 možno pozorovat' určitú liberalizáciu režimu, ktorá sa prejavila aj v cirkevnej politike štatu a vytvorila isté podmienky pre neskoršie vzopätie cirkví. Pokus o spoločenskú reformu v roku 1968 ovplyvnil aj pôsobenie cirkví, práve tak ako "normalizácia" (pochopitel'ne celkom odlišným spôsobom), zjavne nastupujúca v cirkevnopolitickej sfére od konca roka 1969. Do konca roka 1970 boli cirkvi už de facto spacifikované a zatlačené, viac-menej do svojho predjanuárového (1968) postavenia v štáte a spoločnosti.


Na úvod

I. Po vojne (1945) a po nastolení totality (1948)

  1. Cesta ku konfrontácii a jej dôsledky
  2. Cirkvi v období nástupu "politického odmäku"
  3. Nová etapa - zápas o veriacich

II. Prvá kríza totalitného režimu (1953 - 1957)

  1. Štát a rímskokatolícka cirkev
  2. Problémy pravoslávnej církvi
  3. Protestanské cirkvi na začiatku novej etapy

III. Obnova tvrdého postupu (1957 -1962)

  1. Silnie perzekučný tlak na cirkvi
  2. Proti "náboženským prežitkom

IV. Nástup liberalizácie (1963 - 1967)

  1. Priebeh a význam II. vatikánskeho koncilu
  2. Československo-vatikánské rokovania
  3. Vnútorné oživenie cirkví
  4. Pravoslávna cirkev a aktivity za obnovenie gréckokatolíckej diecézy

V. Pokus o spoločenskú reformu (1968 - 1969)

  1. Zmena štátnej cirkevnej politiky
  2. Vzopätie rímskokatolíckej cirkvi
  3. Legalizácia gréckokatolíckej církvi
  4. Pravoslávni versus gréckokatolíci
  5. Vnútorné rozpory protestantských cirkví

VI. Nástup normalizácie (1969 –1970)

  1. "Tlmenie" aktivity rímskokatolíckej církvi
  2. Konsolidácia gréckokatolíckej a pravoslávnej církvi
  3. "Upokojenie" v protestantských cirkvách





Použité skratky



Štátna bezpečnosť na Slovensku 1948-1953. Druhé, rozšírené a doplnené vydanie. Bratislava, Veda 1999, 204 s.

Prečo nové vydanie?

Prvé vydanie monografie vyšlo vo vydavateľstve Veda roku 1996. Stretlo sa s veľkým záujmom čitateľskej verejnosti a jeho náklad bol v krátkom čase rozobratý. Preto bolo vydané druhé, rozšírené a doplnené vydanie. Do neho bola novozaradená časť, venovaná "odhaľovaniu špiónov a agentov Západu". Ďalšie doplnenie a spresnenie textu práce sa týka najmä vnútorných vzťahov v rámci slovenskej časti ŠtB a konkurenčného zápasu jednotlivých funkcionárov a celých skupín pracovníkov štátnobezpečnostného aparátu. Boli využité aj pripomienky, vznesené k prvému vydaniu, i novovydané publikácie, posúvajúce stupeň poznania skúmanej problematiky. Prílohová časť sa rozšírila o rehabilitačný rozsudok vo veci V. Žingor a spol. (z roku 1968), približujúci predovšetkým metódu provokácií ako jednu z typických metód práce ŠtB.


Na úvod

I. Na ceste k mocenskému monopolu

1. Povojnová podoba štátnobezpečnostnej služby
2. Po voľbách roku 1946
3. Uchopenie a upevnenie moci

II. Organizácia ŠtB na Slovensku po roku 1948

1. Unifikácia a centralizácia
2. Štruktúra a personálne obsadenie
3. Vynútená reorganizácia

III. Metódy pôsobenia Štátnej bezpečnosti

1. Spolupracovníci a informátori
2. Provokácie, fyzické a psychické násilie

IV. "Meč strany" v činnosti

Zameranie a mechanizmus pôsobenia
V mestách i na dedinách
Oslabiť a rozložiť cirkev
Odhaliť "špiónov a agentov Západu"
Aj proti vlastným


Pramene a literatúra
Prílohy - Dokumenty
Prílohy - Organizačné schémy

Z úvodu

(so súhlasom autora)

Nastolením komunistického monopolu moci vo februári 1948 sa začalo obdobie zásadnej transformácie slovenskej a českej spoločnosti podľa schém komunistickej ideológie. Trvalo v podstate do roku 1953 a v historickej literatúre sa charakterizuje ako "zakladateľské obdobie totalitného režimu" alebo aj ako "horúca fáza totalitárneho procesu". Menil sa politický systém, ekonomické vzťahy i sociálna štruktúra, doslova všetky stránky života spoločnosti i každého jednotlivého občana. Tento proces sprevádzali masové perzekúcie, násilie a nezákonnosť, respektíve práve ich široké použitie podmieňovalo úspešnosť realizácie cieľov komunistickej diktatúry. Pôsobenie Štátnej bezpečnosti ako de facto politickej polície v pofebruárovom Československu, a teda aj na Slovensku, tvoriace integrálnu súčasť fungovania totalitného režimu, bolo z hľadiska záujmov vtedajšej štátnej moci nezastupiteľné.

Obdobie rokov 1948-1953 predstavovalo najtvrdšiu a najbrutálnejšiu etapu činnosti Štátnej bezpečnosti, aj keď podstata jej represívneho pôsobenia ako mocenskej opory režimu sa nezmenila až do konca 80. rokov. História Štátnej bezpečnosti ako symbolu totality však nezačína až roku 1948. Komunisti na Slovensku, tak ako v českých krajinách, ovládli štátnobezpečnostné zložky už po oslobodení roku 1945 a urobili z nich jeden z nástrojov na ceste k uchopeniu moci. Táto realita sa premieta aj do štruktúry monografie. I. kapitola je venovaná podielu ŠtB na nastolení totality, II.-IV. kapitola vlastnému vývoju a pôsobeniu ŠtB po roku 1948, viac menej v tzv. zakladateľskom období. Kapitoly sú členené tematicky (organizácia, metódy pôsobenia, praktická činnosť) a v ich rámci je kombinovaný tematický a chronologický prístup. Rok 1953 predstavuje dôležitý medzník v zmysle celkového politického vývoja, ktorý výrazne ovplyvňoval aj fungovanie ŠtB z hľadiska organizačného usporiadania i postupne modifikovaného pôsobenia.

Problematiku činnosti Štátnej bezpečnosti súdobá historiografia spracovala len veľmi nedostatočne. Niektorých aspektov jej pôsobenia pred i po roku 1948 sa dotýkajú najmä práce K. Kaplana, V. Hejla, J. Frolíka a F. Koudelku (bližššie zoznam použitej literatúry). Tieto práce sú koncipované v rámci celého vtedajšieho Československa, čo je celkom pochopiteľné v podmienkach fungovania unitárneho a centralizovaného štátu. Pretože centrum moci bolo v Prahe, sústreďuje sa ich pozornosť práve tam, respektíve na české krajiny, a realita Slovenska zostáva ako parciálna záležitosť viac-menej bokom. Pritom tu až do roku 1950 existovala iná organizácia ŠtB ako v českých krajinách a jej praktické pôsobenie malo aj v nasledujúcom období svoju vlastnú charakteristiku a špecifickú črty. Doterajšie práce tiež viac menej sledujú organizáciu a mechanizmus pôsobenia ŠtB s dôrazom na politické procesy, zatiaľ čo skúmanie priebežnej praktickej činnosti ŠtB, ktorá systematicky infiltrovala všetky oblasti života spoločnosti a z hľadiska záujmov režimu (ale aj svojich vlastných) do nich zasahovala, zostáva až na výnimky vo všeobecnej polohe. Slovenská historiografia doposiaľ problematike ŠtB na Slovensku výraznejšiu pozornosť nevenovala, aj keď záujem širšej verejnosti o tieto otázky je (z rôznych dôvodov) pomerne veľký.

Základným zdrojom informácií o pôsobení Štátnej bezpečnosti na Slovensku sa stal výskum archívnych prameňov. Vzhľadom na charakter a rozsah jej činnosti išlo o zložitú a časovo náročnú úlohu, ktorú nie je možné považovať za ukončenú. Práca sa opiera najmä o pramene uložené v Archíve Ministerstva vnútra SR v Levoči a v Nitrianskej Strede, v Archíve Ministerstva vnútra ČR v Prahe a v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Niektoré údaje bolo možné čerpať z doteraz publikovaných prác. Existujú aj ďalšie archívy, ktoré bude potrebné preskúmať; ide predovšetkým o Archív bývalého ÚV KSČ, uložený teraz v Štátnom ústrednom archíve v Prahe. Práca si preto nerobí nárok na celkom vyčerpávajúce objasnenie všetkých aspektov činnosti ŠtB na Slovensku, tým skôr, že k niektorým otázkam existuje alebo bolo doteraz získaných len veľmi málo hodnoverných materiálov (napr. rozsah prostriedkov, ktorými ŠtB disponovala, počty a spektrum osôb, ktorým venovala "pozornosť", väzby na vládnucu garnitúru i jednotlivé osoby, respektíve skupiny vo vedení komunistickej strany atď.). V prehlbovaní znalostí o pôsobení a vývoji ŠtB je preto potrebné pokračovať, a to až do konca 80. rokov, kedy sa po zrútení totalitného režimu jej história ako dobového fenoménu uzatvorila.

Odvrátená tvár totality. Politické perzekúcie na Slovensku v rokoch 1948-1953. Bratislava, Historický ústav SAV a Nadácia M. Šimečku, 1998, 384.



I. Iniciátori a vykonávatelia perzekúcií
1. Politické perzekúcie v totalitnom režime
2. Mocní na Slovensku - iniciátori perzekúcií
3. Štátna bezpečnosť -"ostrý meč" totality
4. Právo a justícia v službách moci
5. Spoluvykonávatelia perzekúcií

II. Formy a prejavy perzekúcií

1. Pofebruárové čistky
2. Emigrácia - únik pred perzekúciou
3. Politické procesy
4. "Očista" veľkých miest
5. Vysídľovanie z pohraničia
6. Perzekúcia cirkví
7. Tábory nútenej práce
8. Pomocné technické prápory
9. Perzekučné zásahy proti učiteľom
10. Nátlak na roľníkov k vstupu do družstiev
11. Likvidácia "dedinských boháčov"
12. "Socializácia" živnostníkov
13. Nacionálne dôvody perzekúcie



1. Zákon č. 231/1948 Zb. zo 6.10.1948 na ochranu ľudovodemokratickej repibliky.
2. Zákon č. 247/1948 Zb. z 25.10.1948 o táboroch nútenej práce.
3. Správa o činnosti Štátnej bezpečnosti na Slovensku za rok 1949.
4. Prehľad pracovných táborov na Slovensku v rokoch 1948-1953.
5. Prehľad cestných a pomocných technických práporov v čs. armáde 1948-1954.
6. Smernice z 15.2.1952 na povolávanie nespoľahlivých osôb na výnimočné cvičenie.
7. Smernice z 26.8.1952 na prepúšťanie nespoľahlivých osôb z výnimočného cvičenia.
8. Obžaloba Jána Vojtaššáka, Michala Buzalku a Pavla Gojdiča z 2.1.1951.
9. Žaloba na skupinu slovenských buržoazních nacionalistů, sionistů a jiných nepřátel v bezpečnostním aparátu na Slovensku z 30.11.1953.
10. Rehabilitačný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci proti Viliamovi Žingorovi a spol. z 29.4.1968
11. Prehľad počtu osôb odsúdených na Slovensku podľa zákonov č. 50/1923 Zb., č. 231/1948 Zb. a č. 86/1950 Zb. a rehabilitovaných na základe ustanovení § 2 zákona č. 119/1990 Zb.

Z úvodu

(so súhlasom autora)

Nastolením komunistického monopolu moci po februári 1948 sa začalo obdobie zásadnej transformácie slovenskej a českej spoločnosti podľa schém komunistickej ideológie. Trvalo v podstate do roku 1953 a v historickej literatúre sa charakterizuje ako "zakladateľské obdobie totalitného režimu" alebo aj ako "horúca fáza totelitárneho procesu". Menil sa politický systém, ekonomické vzťahy i sociálna štruktúra, doslova všetky stránky života spoločnosti i každého jednotlivého občana. Vládnuce komunistické štruktúry sa neuspokojili s monopolom moci, ale kládli si za cieľ totálnu etatizáciu spoločnosti vrátane ovládnutia duchovnej sféry i osobného života každého jednotlivca. Tento proces sprevádzali masové perzekúcie, násilie a nezákonnosť, respektíve práve ich široké použitie podmieňovalo úspešnosť realizácie cieľov komunistickej diktatúry.

Zásadné štrukturálne premeny slovenskej a českej spoločnosti sa uskutočňovali v konkrétnych medzinárodných podmienkach určovaných bipolárnym rozdelením sveta. Vrcholila tzv. studená vojna medzi Východom a Západom, hroziaca každým okamihom prerásť do vojny skutočnej (horúcej). Vnútropolitický vývoj Československa, ktoré sa po 2. svetovej vojne ocitlo v sovietskej sfére vplyvu a neskôr tvorilo súčasť sovietskeho bloku, však neurčoval len vplyv Moskvy, hoci ten bol v niektorých momentoch rozhodujúci, ale aj vnútorný mechanizmus a vlastná logika vytváraného totalitného systému. Pofebruárové čistky, satelizácia zostávajúcich politických strán, voľby s "jednotnou kandidátkou Národného frontu", znárodňovanie a ďalšie opatrenia boli produktom práve tohto vnútorného mechanizmu a "završením februárového víťazstva". Nástup "ostrého kurzu proti reakcii" od jesene 1948 už vo väčšom rozsahu obsahoval vonkajšie podnety, najmä v súvislosti s rezolúciou Informbyra o situácii v Komunistickej strane Juhoslávie z júna 1948. Akceptovanie téz o zostrovaní triedneho boja pri prechode k socializmu, o buržoáznom nacionalizme ako hlavnom nebezpečenstve, o tom, že malovýroba každodenne plodí kapitalizmus a že jedinou cestou riešenia agrárnej otázky je kolektivizácia však vyjadrovalo aj vnútornú podstatu komunistického režimu (stotožnenie sa socializmu s jeho sovietskou podobou), úsilie prerušiť dovtedajšiu kontinuitu vývoja a prebudovať od základu celú spoločnosť.

Represie, násilie a nezákonnosti boli po februárovom prevrate roku 1948 podstatnou súčasťou života slovenskej spoločnosti a spoluvytvárali "súdobý kolorit", pričom v sledovanom období rokov 1948-1953 boli najintenzívnejšie a najbrutálnejšie. Publikácia Odvrátená tvár totality. Politické perzekúcie na Slovensku v rokoch 1948-1953 sa sústreďuje práve na tento aspekt spoločenského vývoja. Neboli to však len "tiene totality", ktoré poznamenávali slovenskú spoločnosť týchto čias. Slovensko nastupovalo, hoci s mnohými tienistými stránkami na cestu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho vzostupu, vymaňovalo sa zo stáročnej zaostalosti a biedy. Masa ľudí, často s veľkým nadšením a priamo s entuziazmom svojou prácou vytvárala pozitívne hodnoty a kládla základy rastu životnej úrovne, vyspelosti a vzdelanosti, na ktorých stavali nasledujúce generácie. Týmito stránkami vývoja sa moja práca v podstate nezaoberá, čo je pochopiteľné vzhľadom na jej tematické zameranie. Každý, kto chce skutočne pochopiť toto "zakladateľské obdobie" alebo "horúcu fázu" v celej jej komplexnosti, by si toho mal byť v záujme objektivity vedomý. V opačnom prípade opäť hrozí skĺznutie do zjednodušeného a čierno-bieleho pohľadu, tak známeho z oficiálnej interpretácie minulosti v období pred rokom 1989.

Problematika totalitných perzekúcií po februári 1948 sa po páde komunistického režimu v Československu koncom roka 1989 dostala do popredia záujmu širokej verejnosti i mnohých historikov. Svedčí o tom množstvo publikácií a prác rôzneho druhu, od popularizačných až po vedeckoodborné, ktoré vyšli. Najprínosnejšie sú však pôvodné vedeckoodborné práce, založené na štúdiu sprístupnených archívnych fondov. Rôzne prejavy a formy perzekúcií sú pritom spracované nerovnomerne, niektoré viac a iné takmer vôbec nie. Dôvodom je smerovanie záujmu bádateľov, ich svetonázorová orientácia, "spoločenská objednávka", ale aj prístupnosť či skôr neprístupnosť materiálov k tej-ktorej problematike. Samostatné publikácie sú pomerne dostupné aj pre širšiu verejnosť, no mnoho prínosných štúdií je publikovaných v rôznych zborníkoch a príležitostných tlačovinách, ku ktorým je prístup obmedzený, respektíve o nich širšia verejnosť ani nevie. Práca Odvrátená tvár totality. Politické perzekúcie na Slovensku v rokoch 1948-1953 má preto okrem úsilia o pôvodný vedecký prínos aj ambíciu podať relatívne ucelený a čo možno najkomplexnejší pohľad na rôzne aspekty tejto problematiky, t.j. určitým spôsobom sumarizovať dosiahnutý stupeň poznania. Odkazovaním na už publikované práce i zaradením výberovej bibliografie súčasne poskytuje orientáciu tým, ktorí sa hlbšie zaujímajú o ten ktorý problém.

Pri spracovaní publikácie som sa sústredil na podrobný výskum v archívoch na Slovensku a v Českej republike pri akceptovaní dosiahnutého stupňa poznania a spracovanosti tej ktorej otázky. Vzhľadom na problematiku perzekúcií, násilností a nezákonností po roku 1948 boli najprínosnejšie tie archívy, v ktorých sú uložené dokumenty z provenience vládnucej KSČ a KSS, respektíve ich vedenia, a materiály mocenských zložiek režimu, najmä bezpečnostných orgánov. Ide o Archív bývalého ÚV KSČ (uložený v Štátnom ústrednom archíve v Prahe) a Archív ÚV KSS (uložený v Slovenskom národnom archíve v Bratislave) a rezortné archívy Ministerstva vnútra Slovenskej a Českej republiky ((Archív Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Levoči a v Nitrianskej Strede a Archív Ministerstva vnútra Českej republiky v Prahe). Veľmi závažné sú aj materiály Povereníctva vnútra (uložené v SNA Bratislava). Ďalšie použité archívne materiály sú uvedené v zozname archívnych prameňov.

Práca je koncipovaná do dvoch základných kapitol. I. kapitola je venovaná problematike miesta perzekúcií v totalitnom režime, iniciátorom a vykonávateľom perzekučných zásahov. II. kapitola ako ťažisko celej publikácie sa sústreďuje ma jednotlivé formy perzekúcií a postih tej-ktorej sociálnej vrstvy alebo skupiny obyvateľstva. Išlo pritom o jednotný a vnútorne previazaný systém perzekúcií, smerovaný plošne alebo cielene. Skúmanie rôznych foriem perzekúcií alebo postihu nemôže nebyť do určitej miery schematické, lebo tá ktorá z nich nikdy neexistovala sama o sebe, ale len ako súčasť represívneho tlaku, prelínajúceho sa celou spoločnosťou. To isté sa vzťahuje aj na iniciátorov a vykonávateľov perzekúcií, ktorých pôsobenie vždy tvorilo súčasť celkového systematického postupu totalitného režimu, niekedy výraznejšiu, inokedy akoby ustupujúcu do pozadia, respektíve menej zjevnú.

Pri jednotlivých formách perzekúcie a postihu v rámci II. kapitoly využívam okrem pôvodného archívneho materiálu a publikovaných prác aj spomienky a výpovede postihnutých osôb, prípadne iné svedectvá osobného charakteru. Časť z nich už bola v tej ktorej podobe publikovaná, ďalšie osobné svedectvá sa mi podarilo získať v rámci programu "oral history", ktorý som organizačne a obsahovo viedol. Zaradenie týchto osobných výpovedí a svedectiev (v texte sú odlíšené kurzívou) by malo priblížiť "ľudský rozmer" perzekúcií, keďže práve ten sa často v kontexte formulácií archívnych prameňov akoby strácal. Bolesť, utrpenie a ponižovanie má vždy osobných nositeľov, postihnutí a prenasledovaní boli konkrétni ľudia, ich rodiny, priatelia a známi. Je pritom pochopiteľné, že svedectvá perzekvovaných osôb sú ich osobnou výpoveďou a vyjadrujú im vlastné postoje. Nepoznali a ani nemohli poznať všetko, čo je už dnes pre historikov dostupné. Udalosti okolo seba (a seba v ich rámci) hodnotili a hodnotia cez prizmu svojich osobných osudov. Ich výpovede sú však nezastupiteľné na priblíženie ťaživej spoločenskej atmosféry, každodennosti a všadeprítomnosti prenasledovania, postihujúceho "vinných" i nevinných, lojaálnych i nesúhlasiacich, altívnych i pasívnych, jednoducho všetkých alebo takmer všetkých.

Súčasťou práce sú prílohy, ktorých zaradenie nie je v nijakom prípade samoúčelné. Výber motivovalo úsilie priblížiť konkrétnu podobu niektorých foriem perzekúcie a postup ich vykonávateľov voči určitému okruhu postihnutých osôb alebo podať prehľad o kvantitatívnom rozsahu perzekúcií a počoch ľudí nimi postihnutých. Rozsah prílohovej časti je pochopiteľne limitovaný celkovým rozsahom práce a preto bola potrebná striktná selekcia, aj tak však môžu prílohy výrazne napomôcť k hlbšiemu poznaniu problematiky. Všetky zaradené prílohy som využil pri koncipovaní práce, ale zďaleka nie všetko z nich som mohol uplatniť priamo v texte. Záujemcovia však majú možnosť súdobé dokumenty, respektíve spracované prehľady podrobnejšie preštudovať a rozšíriť tak svoje poznanie. Piblíženiu "spoločenskej atmosféry" skúmaného obdobia slúži aj zaradenie väčšieho počtu súdobých fotografií, respektíve kópií niektorých charakteristických dokumentov.

Publikácia Odvrátená tvár totality. Politické perzekúcie na Slovensku v rokoch 1948-1953 bola spracovaná na Historickom ústave SAV v Bratislave v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku v Bratislave, ktorá materiálne i finančne zabezpečila program "oral history" i samotné vydanie publikácie.

Uložte si link nášho projektu do Vašich bookmarkov, zaraďte si ho medzi obľúbené adresy.
Ako? Stisnite prosím naraz nasledujúce dve klávesy CTRL+D!

Späť o úroveň vyššie...    Pridaj URL / WWW stránku

Reklamný banner vytvorený pre výmenný reklamný systém  -!

Autori projektu: Ing. Miroslav Fabricius, CSc. a Mgr. Peter Krákorník
Copyright © 1999, A-Zet, Akronet, Bratislava, Slovensko
E-mail: * ICQ: 44540186
Aktualizácia: 10.03.2000 10:09:06
Made in Slovakia