Kamenec I.

Tragédia politika, kňaza a človeka. (Dr. Jozef Tiso 1887 – 1947). Bratislava, Archa, 1998, 144.

O B S A H

Úvod

I. Obdobie před vstupom do politického života
II. V období prvej československej republiky
III. Na vrchole moci a zodpovednosti
IV. Tragický epilóg
V. Pokus o záver
 

Ukážka textu

(so súhlasom autora)

Niekedy možno osud ovládnuť:
chyba je, Brutus môj, nie vo hviezdach,
lež v nás, že my sa podvolíme.
W. Shakespeare: Julius Caesar

Pri sledovaní osudov výrazných alebo inak pozoruhodných osobností verejného, v prvom rade politického života- bez ohľadu na ich národné, ideologické, náboženské, regionálne,stavovské, či akékoľvek iné zaradenie možno takmer vždy dôjsť k jednemu zaujímavému záveru: Títo ľudia pútajú na seba pozornosť nielen počas svojho aktívneho pôsobenia, ale aj -a najmä!- po ich odchode zo spoločenského a nakoniec i fyzického života. Majú preto akési dva životopisy. Jeden skutočný, no nikdy nie celkom objasnený a do detailov známy, druhý pomyselný- teda ten, ktorý vytvorili ich súčasníci, nasledovníci i odporcovia, prípadne politická moc, propaganda, publicistika a v neposlednom rade i historiografia. Pravdaže, otázkou vždy zostáva, do akej miery sa spomínané "dva životopisy" navzájom podobajú, resp. čím a ako sa od seba odlišujú. Ich hrdinovia totiž vždy dodatočne vyvolávajú ostré spory a dohady o svojom politickom odkaze, o svojej ideovej orientácii, o svojich skutkoch, plánoch, skutočných úmysloch a zámeroch, o svojom ľudskom profile. Jednotlivé ideové smery, politické hnutia a strany si ich raz viac, raz menej prisvojujú, dodatočne ich vyhlasujúc za svojich predchodcov, prívržencov či dokonca symbolických členov. Prirodzene, ide tu jednoznačne o účelovú interpretáciu, slúžiacu vlastným prézentistickým politickým cieľom a potrebám. Treba ešte konštatovať, že v spomínaných snahách nejde vždy len o dodatočnú idealizáciu a privlastňovanie si vybraných osobností, ale aj o deklaratívne dištancovanie sa od nich. V tomto prípade sa prézentisticky v nich personifikuje ideový, spravidla už prekonaný či porazený politický protivník, z ktorého sa stáva symbol a jeho porážku treba ešte dodatočne zdôvodniť a zdôrazniť aj historickými (pseudohistorickými) argumentami, účelovou interpretáciou konkrétnych dejinných faktov.

V moderných slovenských dejinách 19. a 20. storočia, nachádzame na tento úkaz veľa charakteristických príkladov, čo spravidla vedie -podľa potreby a okolností- buď k pomníkovému vyzdvihnutiu, ku glorifikácii a nedotknuteľnej mytologizácii, alebo naopak k úplnému a aprioristicky odsudzujúcemu postoju (neraz i ku kriminalizácii) príslušnej historickej osobnosti. Netreba vari ani dodávať, že oba spomínané prístupy sa vzďalujú tak po obsahovej, ako aj metodickej stránke od triezveho historického prístupu a navyše sú aj škodlivé. Vo verejnosti totiž vyvolávajú falošné predstavy a pocity "národnej hrdosti", no aj stihomanu a xenofóbie. Znemožňujú alebo prinajmenšom komplikujú kritickú sebareflexiu vlastných národných a štátnych dejín. Bolo by však naivné domnievať sa že tento jav je prítomný len v slovenských dejinách, v slovenskej historiografii, publicistike a politike, len v historickom vedomí slovenskej spoločnosti. Možno ho prinajmenšom zreteľne pozorovať aj v dejepisectve a verejnom živote iných národov a štátov, pričom najexponovanejšie podoby má v prostredí početne menších národov a novoutvorených štátov a v spoločnosti, ktorá často prechádza najrôznejšími politickými, resp. štátoprávnymi zvratmi.

Priam vzorovým školským príkladom pre politicky účelové, prézentistické chápanie dejín a historických osobností je postava Jozefa Tisu, ktorý pôsobil v slovenskom verejnom živote iba niečo vyše štvrťstoročia. Už viac ako polstoročie sa však vedú vášnivé spory o výklad jeho politických a spoločenských aktivít, o jeho úmysloch, no aj o jeho ľudskom profile. Hodnotenia sa diametrálne rozchádzajú nielen v publicistike a v reflexii verejnej mienky, ale aj v samej historiografii. Pritom je treba poznamenať, že odborné dejepisectvo nehrá v daných sporoch prvoradú úlohu, hoci výsledky jeho výskumu sa dakedy veľmi selektívne využívajú a zneužívajú.

Preto je J. Tiso na jednej strane vyhlasovaný za vojnového zločinca, jeho celá verejná činnosť je apriórne hodnotená negativisticky. Na druhej strane je považovaný za najvynikajúcejšieho politika moderných slovenských dejín,za hrdinu svojej doby, za martýra a svätca. Dokonca sa už niekoľko desdaťročí objavujú pokusy dosiahnuť vo Vatikáne jeho beatifikáciu. Bipolárne hodnotenie Tisovej osobnosti však jej profil viac zahmlieva ako osvetľuje. Nevychádza totiž z poznania reálnych faktov a z ich triezveho, kritického hodnotenia, ale skôr z apriórnych ideologických, politických, náboženských a citových postojov príslušných autorov. Operuje sa v nich viac idealizovanými predstavami, vášnivými obhajobami, no aj prokurátorskými obvineniami a démonizujúcim prístupom. Často sa zdá, že celá problematika sa presúva z roviny historickej do oblasti právnej. Prirodzene, najväčšie spory sa vedú pri posudzovaní vrcholnej etapy Tisovej verejno-politickej činnosti v v rokoch 1938-1939 a najmä v čase druhej svetovej vojny. Toto obdobie sa nakoniec stalo nielen kritériom hodnotenia, ale aj akýmsi symbolom Tisovej osobnosti - v negatívnom i pozitívnom smere. Preto mu vo svojej štúdii venujem aj najviac pozornosti a priestoru.

Je príznačné, že ani jedna profilujúca osobnosť slovenského politického a spoločenského života (vari okrem M.R.Štefánika) nepritiahla na seba toľko pozornosti zo strany historikov, no najmä publicistov a verejnosti ako J. Tiso, o ktorom od začiatku štyridsiatych rokov vzniklo relatívne veľké množstvo historických alebo publicistických biografií, zborníkov, štúdií a nespočetný rad článkov najrôznejšej kvality a zamerania.1 Ich autormi sú v prvom rade exiloví slovenskí historici, publicisti a bývalí politici ľudáckej orientácie, no aj "neutrálni" zahraniční autori. Od začiatku deväťdesiatych rokov, po viac ako štyridsaťročnom tabuizovaní témy, sa "tisovská" problematika v hojnejšej miere objavuje aj v domácej odbornej historickej a publicistickej produkcii, kde sa jej však veľmi razantne zmocňujú v prvom rade laici a neraz doslovní šarlatáni, ktorí k poznaniu problematiky skutočne nič neprinášajú, no o to vehementnejšie útočia na odborné dejepisectvo, spochybňujúc jeho kompetentnosť a dôveryhodnosť. V slovenskej spoločnosti sa snažia vyvolávať raz naivné, raz falošné čierno-biele predstavy nielen o postave J.Tisu, ale aj o národných a štátnych dejinách vo vo všeobecnosti. Na úkor racionálneho poznávania sa preferuje a exponuje ich emocionálne vnímanie.

Veľká pozornosť, ktorá sa už niekoľko desaťročí venuje postave J. Tisu nevyviera ani tak z politickej či ľudskej výnimočnosti tejto osoby, ale je podľa môjho názoru spôsobená niektorými závažnými okolnosťami, ktoré sprevádzali najmä posledné dramatické desaťročie jej života . Jozef Tiso bol rímsko-katolícky kňaz, takmer sedem rokov vykonával najvyššie štátnické a politické funkcie na Slovensku, stal sa jeho "Vodcom", po druhej svetovej vojne bol odsúdený k absolutnému trestu a popravený. Práve tragické zakončenie jeho života vytvorilo a dodnes vytvára priam ideálne podmienky pre vznik najrôznejších legiend a antilegiend o Tisovej osobnosti, ktoré obyčajne majú podobu naivných, niekedy až primitívnych argumentov, útočiacich na city, osobné zážitky, politické či náboženské presvedčenie občanov. Racionálny prístup k tejto kontroverznej osobe slovenských dejín je v akejsi stálej defenzíve. Nesporne viac priestoru i väčší úspech má napĺňanie vopred určenej schémy, ktorá obyčajne dostáva podobu buď obžaloby alebo obhajoby.

Po roku 1989 sa zdalo, a boli k tomu oprávnené predpoklady, že tradičné čierno-biele klišé nazerania na Tisovu osobu (a vlastne na celé obdobie vojnovej Slovenskej republiky) sa odbúra. Nádeje sa však splnili iba čiastočne. Na jednej strane sa síce hodnotenia J.Tisu oddémonizovali, dekriminalizovali (pri zachovaní si kritických výhrad), no na strane druhej sa prudko prehĺbila glorifikácia jeho osoby, neraz prerastajúca do hagiografických podôb. To vzápätí vyvoláva bumerangovú reakciu v inej časti publicistiky, ktorá sa čiastočne vracia k tradične jednostrannému, negatívnemu a neštrukturovanému pohľadu. Celý tento akýsi začarovaný kruh vyvoláva často neplodné a najmä málo kvalifikované polemiky a z hľadiska poznania neprináša takmer nič. Od roku 1990 sa hojne na Slovensku publikujú o Tisovi práce, ktorým chýba často čo len náznak skepsy alebo kritického prístupu, nehovoriac už o znalosti základných historických faktov, ich spracovania a kritickej interpretácie. Podľa môjho názoru túto lavínu iniciovala a aj spustila časť slovenských exilových historikov, resp. bývalých funkcionárov vojnového slovenského štátu, ktorí Slovenskú republiku z rokov 1939-1945 považujú za najsvetlejšiu etapu nielen svojho života, ale celých slovenských dejín a J. Tiso je pre nich symbolom i martýrom tohto obdobia. Na Slovensku vznikla a vyvíja činnosť Spoločnosť Jozefa Tisu, ktorej hlavným cieľom je súdna a politická rehabilitácia svojho hrdinu. Na jeho počesť sa konajú slávnostné, resp. pietne zhromaždenia, odhalili sa viaceré pamätné tabule, pomenovali sa po ňom ulice.

Celá problematika sa tak stále viditeľnejšie presúva z roviny odbornej-historickej, do roviny politickej, čo chtiac-nechtiac súvisí aj so štátoprávnymi zmenami, ktoré vyvrcholili 1. januára 1993 vznikom Slovenskej republiky. Glorifikátori a nekritickí obdivovatelia považujú totiž vojnový slovenský štát za priameho štátoprávneho a niekedy dokonca aj ideologického predchodcu terajšieho štátu. Politici a im slúžiaci publicisti dokážu históriu vykladať vždy na svoj obraz a podľa aktuálnych potrieb. Treba však povedať, že najvyšší ústavní predstavitelia terajšieho štátu sa už viackrát ostentatívne dištancovali od Slovenskej republiky z rokov 1939-1945 a prihlásili sa k ideovému odkazu protifašistického zápasu, ktorý likvidoval nielen totalitný režim, ale aj podobu vtedajšej slovenskej štátnosti. Otázkou však ostáva, či podobné stanoviská sú výsledkom poznania historických faktov, alebo sú účelovými politickými vyjadreniami, ktoré sa môžu veľmi pružne meniť a prispôsobovať (ako je tomu neraz v iných prípadoch) novej situácii. Na druhej strane však vidno, že aj v súčasnej oficiálnej slovenskej reprezentácii, v jej najvyšších výkonných i zákonodarných orgánoch, ako aj na úrovni komunálnej politiky (nehovoriac už o periférii a suteréne slovenského politického spektra) sú prúdy, skupiny či jednotlivci, ktoré manifestujú svoj obdiv nielen k vojnovej Slovenskej republike, ale aj k jej režimu a najmä k jej najvyššiemu politickému reprezentantovi. Tieto, no aj iné politické kruhy často parazitujú na deformáciách a chybách slovenskej historiografie, ktorej výsledky plošne odmietajú. Inokedy sa zas uchyľujú k pochybnej argumentácii o "bielych miestach" v moderných slovenských dejinách, o ich nedostatočnom poznaní a spracovaní. Vlastnú nevedomosť, neinformovanosť a nesčítanosť totiž sebavedome považujú za kritérium všeobecného poznania slovenských národných a štátnych dejín.

Pri spomínaných historicko-politických sporoch sa pre ich aktérov oobnosť J. Tisu stala kľúčovou, symbolom i kritériom "slovenskosti", resp. anacionality, vzťahu k fašizmu a k antifašizmu, k demokracii a totalite, k pochopeniu či k nepochopeniu zmyslu moderných slovenských dejín. V tejto spleti politických a emocionálnych protirečení sa historik pohybuje dosť ťažko, neraz po veľmi tenkom ľade či šikmej ploche. Nesmie prepadnúť ilúzii, že jeho argumenty a hodnotenia, nech by boli podložené akýmkoľvek množstvom archívnych či iných dokumentov, presvedčia tých čitateľov alebo poslucháčov, ktorí majú už dopredu ustálený pozitívny, resp. negatívny pohľad na obraz J.Tisu a nie sú ochotní svoje presvedčenie, svoju vieru si dať spochybniť, ani premýšľať o nich. Napriek tomu však historiografia nemôže rezignovať, musí postupovať svojimi tradičnými racionálnymi metódami, myšlienkovo znepokojovať ľudí. Prirodzene, v zápase s politickým, účelovým, neraz cynickým pragmatizmom, ani s precitlivelým ponímaním vlastných národných a štátnych dejín sa nikdy nedá celkom zvíťaziť. Napriek tomu, alebo práve preto treba tento zápas viesť tvrdohlavo ďalej.

O to sa chce pokúsiť aj predložená štúdia o živote, no najmä o politickej a verejnej činnosti Jozefa Tisu. Nie je to, a pri dnešnom stave poznania to ani nemôže byť, nejaká vyčerpávajúca historická biografia J. Tisu. Skôr tu ide o snahu rekonštruovať najdôležitejšie kontúry Tisovej verejno-politickej činnosti, spoznať a pochopiť jeho kontroverzné, neraz nelogické a ťažko akceptovateľné prehlásenia, resp. činy. Práve z nich sa, podľa môjho názoru, zrodila tragédia tohto politika, kňaza a človeka, ktorého obraz však treba v prvom rade oddémonizovať a odlegendarizovať, aj keď v našich spoločenských podmienkach je to priam syzifovská práca.

Autor si dobre uvedomuje vlastné odborné limity i spoločenské úskalia tohto pokusu a rozhodne si nemyslí, že jeho interpretácie či hypotézy sú všeobecne platné, nekorigovateľné a pre každého prijateľné. Očakáva polemické odozvy, ktoré by však vždy mali mať vecný a nie -ak sa to vôbec dá- ideologický či citový náboj a mali by byť podložené historickými, podľa možnosti prístupnými a overiteľnými dokumentami a faktami. Uznávam, že ich zhromažďovanie a verifikácia je neobyčajne náročná, lebo J. Tiso počas svojej verejnej činnosti vyprodukoval veľké množstvo písomného novinársko-publicistického, kňazsko-profesionálneho , oficiálneho štátnického i stranícko-politického materiálu - svojím obsahom často veľmi protirečivého. Legendy a dohady sa šíria nielen okolo jeho osoby, ale aj okolo osudu jeho údajného osobného archívu. Tento materiál (ak vôbec ešte existuje) by mal nesporne veľkú poznávaciu hodnotu. Na Slovensku ho však v súčasnosti, podľa mojich vedomostí, žiadny historik nepozná, ani nevyužíva. Jedno však možno s určitosťou povedať: Jozef Tiso a doba, v ktorej politicky pracoval je a ešte dlho bude priam nebvyčerpateľným prameňom pre výskumnú prácu historikov a bude stále na seba pútať pozornosť slovenskej verejnosti. Predložená štúdia celkom isto nie je poslednou historickou biografiou o tejto kontroverznej osobnosti.


Uložte si link nášho projektu do Vašich bookmarkov, zaraďte si ho medzi obľúbené adresy.
Ako? Stisnite prosím naraz nasledujúce dve klávesy CTRL+D!

Späť o úroveň vyššie...    Pridaj URL / WWW stránku

Reklamný banner vytvorený pre výmenný reklamný systém  - veda.sk!

Autori projektu: Ing. Miroslav Fabricius, CSc. a Mgr. Peter Krákorník
Copyright © 1999, A-Zet, Akronet, Bratislava, Slovensko
E-mail: dejiny@dejiny.sk * ICQ: 44540186
Aktualizácia: 10.03.2000 10:07:51
Made in Slovakia