VOĽBY DO SNEMU SLOVENSKEJ KRAJINY V ROKU 1938

 

Eduard NIŽŇANSKÝ

 

 

NIŽŇANSKÝ, E.: Elections to the Slovak Assembly in 1938. The era of Slovak autonomy (October 6,1938 - March 14,1939} was a period when one political party - HSĽS which had national and clerical orientation gradually acquired a monopoly for the political power. In the span of a few weeks some political parties were forced to merge with HSĽS {Agrarian Party, etc.); others were forbidden to function (Communist Party, Social Democts,  Jewish parties). Consequently, the elections with the unitied ballot were organized. In the prelection campaign there were present attacks against Czechs and antísemitism. The Jews and Czechs were not allowed to be candidates. Each national minority had a separate room for voting. In the elections organized in such a way and with the use of the proportional representation which  did not have any effect while the unified ballot was beíng used HSĽS got the majority of votes. Fofty of sixty three representatives were the members of HSĽS. The research is based on the records and the contemporary press.

 

Úvod

Jeseň roku 1938 priniesla do Československa mnohé politické zmeny. Mníchovský diktát a to, čo po ňom nasledovalo, predstavovalo nielen novú zahraničnopolitickú realitu,  ale aj zmenu československej  orientácie. Snáď až prekvapuje, že je to aj rýchly  vnútropolitický prelom v histórii československej štátnosti. Ako poznamenala česká „Přítomnost“ „spadol teraz ako jesenné ovocie“[1]. Doslova za niekoľko týždňov sa výrazne  zmenila  politická situácia na Slovensku. HSĽS využila oslabenie I.ČSR a vyhlásila 6.10.1938 autonómiu Slovenska[2]. Pod tlakom na tento politický krok pristúpili aj ostatné politické strany na Slovensku - s výnimkou sociálnych demokratov, komunistov a židovských strán[3]. Autonomistický režim sa veľmi rýchlo za aktívnej účasti predstaviteľov HSĽS stal režimom jednej strany, ale aj jednej predstavy o politickom, kultúrnom, ale nakoniec aj duchovnom a náboženskom vývoji v štáte. Základy liberálnej spoločnosti a pluralitnej demokracie - politická tolerancia k opozícii, hľadanie koncensu či  diskusia, rovnako jako korektný vzťah k menšinám  stále viac absentovali, až sa vytratili z politického života Slovenska. V Čechách došlo postupne k formovaniu národného „autoritatívneho štátu“[4] s dvomi politickými stranami. Aj v „spoločnom“ Československu nastávajú zmeny – či je to už prijatie zákona o autonómii Slovenska[5], zmocňovací zákon a i.

Veľmi rýchlo dochádza na Slovensku k glajchšajtovaniu režimu – k zásahom do činnosti politických strán (situáciu mala HSĽS o to ľahšiu, že sa „československé“ strany na Slovensku nemohli oprieť o svoje „české“ časti), okrem HSĽS – od „dobrovoľného“ zjednocovania až po zákaz ich činnosti, k zavedeniu cenzúry, k likvidovaniu všetkých spolkov – okrem Hlinkovej gardy[6], k „zjednocovaniu“ odborov[7], zásahov do samosprávnych i správnych orgánov  a pod. Zároveň je to doba „čistenia“ Slovenska[8], hľadania nepriateľov i „Neslovákov“[9].

Autonómia Slovenska je však podľa mňa prekrytá dvomi „politickými rovinami“, prostredníctvom a pomocou ktorých režim ventiloval svoje neúspechy, prípadne nasmerovával radikálnosť svojich prívržencov. Sú to predovšetkým útoky proti českej komunite na Slovensku - možno povedať priam čechofóbia. V októbrových a novembrových dňoch 1938 dochádzalo k divokým čistkám, ktoré postihli najmä Čechov na Slovensku v oblasti školstva[10], včítane vysokého[11], administratívy[12], súdnictva[13], četníctva atď. Treba povedať, že česká politická reprezentácia, ale aj obyvateľstvo Čiech nebolo natoľko prekvapené, či zhrozené postojmi nemeckej menšiny v roku 1938, či pomníchovskými  územnými požiadavkami Maďarska a Poľska. „Slovenské“ volanie „Česi von!“ však bolo prekvapujúce, frustrujúce i šokujúce  a zohralo svoju úlohu aj v neskorších dejinách česko-slovenských vzťahov, včítane roku 1992.  Druhým faktorom bol antisemitizmus[14], šírený spočiatku len v tlači[15], ale postupne aj realizovaný najmä deportáciami viac ako 7 500 Židov v novembri 1938 do území, ktoré po Viedenskej arbitráži okupovalo Maďarsko.  Atmosféra intolerancie bola živená najmä v dennej tlači, ktorá bola na druhej strane už cenzurovaná, postupne glajchšaltovaná[16]. V týchto jednotlivých politických „aktoch“ sa iste prejavovala  nízka politická kultúra novej elity HSĽS, ktorá sa rýchlo predrala k moci. Dlhé „čakanie“ na moc  radikalizovalo túto stranu, ale najmä jej vodcov. Tieto politické javy však jasne ukazovali a ukazujú limity  politického nacionalizmu.

Pritom vtedajší vedúci politickí predstavitelia na Slovensku v svojich prejavoch tvrdili, že sú za zákonné a slušné riešenie všetkých problémov, včítane obidvoch spomenutých „rovín“.

Jozef Tiso v prejave 2.11.1938 medzi iným povedal: „...Slovenská vláda zaručuje všetkým obyvateľom primeranú pomoc a ochranu.“[17].

Druhý muž vtedajšieho režimu Karol Sidor 22.11.1938 v bratislavskej Redute vyhlásil: "...Ale budeme spravodliví. Nebudeme krivdiť žiadnej náboženskej cirkvi, ani evanjelikom, ani Židom, ani rôznym iným národom, ani Čechom. Každému nameráme podľa práva a spravodlivosti a síce podľa takej spravodlivosti a takého práva, akú spravodlivosť a aké právo slovenský národ vo svojom zákonodárnom slovenskom snem vynesie"[18]. O niekoľko dní neskôr môžeme čítať:" (K.Sidor - E.N.)...poukázal na potrebu jednoty v národe a vyzval národ, aby svojou dôverou obdaril prvý slovenský parlament. Tomuto parlamentu pripadá úloha vyniesť zákony, ktorými sa vyrieši otázka židovská a otázka česká na Slovensku"[19].

Len pripomeniem, že zo zahraničnopolitického hľadiska bola najdôležitejšou udalosťou pre vývoj situácie na Slovensku Viedenská arbitráž[20] (2.11.1938). Nielen II.ČSR, ale najmä slovenská autonómna vláda ňou utrpela svoju prvú zahraničnopolitickú porážku.[21].

 
Súčasný stav výskumu

Na Slovensku neexistuje doteraz samostatná štúdia, ktorá by sa venovala problému volieb do slovenského snemu v decembri 1938, hoci to boli prvé samostatné slovenské voľby.

V doterajšom výskume nájdeme len niekoľko zmienok o tejto udalosti. M.Hájek si tento problém všimol len okrajovo[22]. Ľ.Lipták v štúdii v 60.rokoch zaregistroval oddelené volebné miestnosti, porušenia tajnosti volieb i prítomnosť gardistov[23].  Lipták v svojej najkoncepčnejšej knihe o dejinách 20.storočia  problém volieb len zaradil do celkovej situácie počas autonómie, pričom si všimol aj zastavenie činnosti nielen socialistických strán, ale aj SNS – bývalého spojenca HSĽS v boji o autonómiu Slovenska[24]. Znovu Ľ.Lipták v Dejinách Slovenska napísal: „Výrazným svedectvom odchodu od demokracie boli voľby do autonómneho snemu 18.12.1938. Už príprava volieb bola zmanipulovaná tak, že opozícia nemala možnosť vystúpiť. Voličom bola predložená iba jednotná kandidátka, v ktorej okrem ľudákov a zástupcov nemeckej a maďarskej menšiny bolo iba na ukážku niekoľko zástupcov neľudáckych občianskych strán. Vo voľbách nebola zachovaná tajnosť, na mnohých miestach volili občania dokonca oddelene podľa národností a podobne. Voľby sa skončili víťazstvom jedinej kandidátky.“[25] I.Kamenec v knihe „Slovenský štát“ si všíma voľby len ako jeden z prejavov fašizácie v období autonómie Slovenska[26]. Z.Zudová-Ličková v doteraz najrozsiahlejšej publikovanej štúdii o autonómii „Slovensko v druhej republike“[27] zachytáva najmä na základe rozsiahleho časopiseckého výskumu problém volieb, pričom sa venuje nekorektnosti vypísania volieb, ohlasu českých politikov na voľby, ako aj samotnému priebehu volieb, pričom zaznamenáva aj delenie volebných miestností, čo však preberá od Ľ.Liptáka[28]. Problém volieb nie je frekventovanou témou ani v poslednej dobe vydaných memoároch[29]. Táto štúdia vychádza z výskumu v SNA, fondy Krajinský úrad, Ministerstvo vnútra a v ŠOKA Bardejov, Dolný Kubín, Kremnica, Levoča, Liptovský Mikuláš, Martin, Modra, Nitra, Poprad, Považská Bystrica, Spišská Nová Ves, Svidník, Topoľčany, Trenčín, Trnava, Vranov, Zvolen, Žilina – fondy okresné úrady, prípadne aj notárske úrady -  prezidiálne a administratívne spisy v rokoch 1938/39.

 

„Koniec“ politických strán ako predpoklad „jednotnej kandidátky“

Pri charakterizovaní volieb v decembri 1938 chcem aspoň spomenúť „možnosti“ iných politických strán vyvíjať aktivitu. Predseda vlády Jozef Tiso k problému politických strán už v októbri 1938 povedal: „Politické strany svoju úlohu už dohrali, daromné sú pokusy zachrániť ich rozličným preskupovaním. Zvíťazila idea národa a národ v budúcnosti nebude potrebovať stranícke ligitimácie a farby - on má svoje víťazné farby a s ními bude ďalej kráčať vpred!“[30]. Bolo to však len pokračovanie jeho predstáv resp. hesla „jeden národ, jedna strana, jeden vodca pre jednotný postup všetkých síl v službe jedného národa“[31], s ktorými  vystúpil už na VII.zjazde v Piešťanoch v r.1936[32].       

HSĽS v tomto ohľade išla dvomi cestami - alebo cestou zastavenie, neskôr zákazu ich činnosti – týkalo sa to komunistickej strany, sociálnodemokratickej strany (československej i nemeckej) a obidvoch židovských strán – Židovskej strany a Zjednotenej socialisticko-sionistickej strany robotníckej[33]. Osobitne snáď treba v tomto ohľade spomenúť osud Slovenskej národnej strany, ktorá bola spojencom HSĽS v snahe o získanie autonómie v r.1932-35. Keďže vedenie SNS si myslelo, že aj počas autonómie, ako strana, ktorá za ňu bojovala, má právo existovať, nebola sa ochotná „dobrovoľne“ zjednotiť, bola jej činnosť zastavená[34]. SNS sa vtedy dočkala aj nekultúrnych útokov zo strany HSĽS za vedenie politiky za „pražské groše“. Až neskôr, keď HSĽS získala časť vedenia SNS pre „dobrovoľnú“ spoluprácu, bola jej činnosť znovu potichu povolená v rámci HSĽS. Druhou cestou pre politické strany na Slovensku bolo „dobrovoľné“ pridanie sa k HSĽS-Strane národnej jednoty. Touto cestou sa vydali agrárnici, lidáci, narodní socialisti, živnostníci, národní sjednocení a fašisti. Treba však povedať, ako vždy v takejto situácii „pre dobrovoľné zjednotenie“ bolo získaných len časť vedúcich predstaviteľov týchto strán. V Čechách v tomto období dochádza postupne k formovaniu systému dvoch strán a preto slovenské „časti“ centralistických strán mnohokrát nedostali dostatočnú podporu z českej strany, čo znamenalo, že o to viac boli „dotlačené“ do zjednotenia. K „zjednoteniu“  došlo 8.11.1938. Odmenou pre „zjednotené“ strany boli nominácie na jednotnej kandidátke do slovenského snemu a zopár poslaneckých mandátov. J.Tiso po „zjednotení“  uviedol „Do pochmúrnych zvestí o obsadzovaní slovenských krajov cudzím vojskom ako radostná bethlehemská žiara zasvieti slovenskej verejnosti radostná správa, ktorú jej zvestujeme, že národ slovenský vypudil zo svojho kruhu bratovražedný boj, rozrúcal múry strán, ktoré ho doteraz rozdeľovali a zjednotil sa v jednej jedinej strane ako svojej politickej reprezentantke.“[35]. Zástupca najväčšej strany, ktorá súhlasila so „zjednotením“, agrárnik P.Teplanský, po zjednotení povedal: „je treba, aby toto zjednotenie neostalo len dohodou našich statočných slovenských vedúcich osôb, ale aby sa práve tak úprimne, ako jeho vodcovia, spojil a zjednotil celý národ slovenský, aby padli všetky tie umele vystavané hradby a múry, ktoré cez 20 rokov rozdeľovali náš ľud na našich dedinách práve tak, ako v našich mestách.“[36] Po zjednotení bol prijatý „Bratislavský manifest“, ktorý nevynikal politickou či občianskou toleranciou. Medzi iným bolo v ňom napísané:“Odo dneška musí byť záujem jednotného slovenského národa najvyšším zákonom pre všetkých Slovákov. Kto sa proti jednotnej vôli slovenského národa postaví alebo previní, stane sa nepriateľom a zradcom slovenského národa a s tým národ zúčtuje nemilosrdne.“[37]. Zástupcovia „zjednotenej“ strany HSĽS – Strany národnej jednoty sa tým postavili do pozície „jediného“ možného reprezentanta slovenského národa, ktorí jedine vedia, čo tento národ potrebuje. Akýkoľvek iný názor, iná predstava, či smerovanie sa dostalo na okraj politického života, ba možno povedať bolo priamo kriminalizované. Slovenská politika tak nastúpila cestu priam čierno-bielej cezúry. Rozdelenia na „našich“ a „iných“, pričom existencia „iných“ je „zradou“ národných záujmov. HSĽS sa v tomto prípade skrýva doslova za „prázdny“ pojem „záujem národa“, ktorý ale spája len so svojimi politickými ambíciami. Keďže nemohla v súťaži s inými politickými stranami získať politickú moc, využíva na to takého „dobrovoľné“ i „pelendrekové“ možnosti.

Po vyhlásení volieb do snemu v predvolebnom prejave J.Tiso k problému politických strán znovu zdôraznil: „Prestali vládnuť strany, začína vládnuť národ! Strany slúžili niekoľkým vyvoleným, ktorých komandovali centralistické peňažné kruhy a rozličné protislovenské a protikresťanské pokútne tajné spoločnosti. Národ bol ich otrokom, ktorý predávali. Ľud bol im hlasovacím materiálom, ktorý zavádzali ničomnými sľubmi a nízkym judášskym grošom. Slovenská vláda rozpustila všetky strany, aby vytrhla ľud z tohto ponižovania a vykorisťovania...“[38]. V predvečer volieb Tisu ešte znovu povedal: „Nie diktátorské chúťky to boli, čo inšpirovali počínanie vlády, aby čo najrýchlejšie a najdôstojnejšie uskutočnila jednotu národa v každom ohľade, lež vedomie, že pri tomto zjednocovaní národa dávajú sa rany, trhajú sa city, šliapu sa tradície, ale vedeli sme i tom, že bez rýchleho uskutočnenia jednoty národa na váhu kladieme všetko územie, ba i holý život národa...“[39]. V Tisovom podaní zjednocovanie politických strán vyzerá ako srdečná selanka už dávno očakávaná a teraz konečne s radosťou realizovaná pod jednotným slovenským národným „náterom“. Politická i ľudská pluralita, ktorá je vlastná každej občianskej komunite v novoveku, je mu v tomto období už cudzia. .

Predáci HSĽS zásahy do politických strán pokladali za nevyhnutné na jednej strane preto, aby v „Prahe“ mohli deklarovať, že zastupujú „jednotné“ Slovensko a to ešte pred prijatím zákona o autonómii Slovenska, na druhej strane preto, že sa obávali, že existencia iných strán  – včítane ich bývalého spojenca Slovenskej národnej strany – by umožnila existenciu legálnej opozície proti režimu. Treba pripomenúť, že zastavenie činnosti i „dobrovoľné“ zjednotenie stihlo vedenie HSĽS uskutočniťešte do vypísania volieb. 

Určitú  výnimku tvorili strany nemeckej  a maďarskej národnostnej menšiny. Práva minorít sú rozhodne dôležité pre posudzovanie politickej  demokracie. V tomto ohľade útoky proti židovskej komunite vyústili  do už spomenutých deportácii v novembri 1938, práve pod dojmom politickej porážky, teda  straty územia po Viedenskej arbitráži, z ktorých boli obviňovaní Židia. Práve židovská komunita na Slovensku bola tou najslabšou, ktorú bolo možné už vtedy skoro bez obáv postihnúť represáliami.  Vyháňaní Česi, aj keď iste osobne i morálne „postihnutí“,  sa mali predsa len kde „vrátiť“, respektíve mal sa ich kto zastať (po divokých čistkách došlo k dohode o „odsune“ 9 000 Čechov zo Slovenska[40]). Nemecká i maďarská menšina sa naopak mohli politicky združovať v svojich národnostných stranách a ich zástupcovia boli aj na jednotnej kandidátnej listine do slovenského snemu. Tento „ústupok“ však autonómna vláda urobila najmä s ohľadom na ich zahraničných ochrancov. Česi a Židia boli na Slovensku ako páriovia, kandidátov, či nebodaj poslancov  do snemu nemali. 

 

Voľby a reakcie v československom parlamente

Česká tlač, ale aj česká politická reprezentácia v období po 6.10.1938 priveľmi nekritizovali politické zmeny na Slovensku. Treba povedať, že aspoň na posledných decembrových zasadnutiach snemovne a senátu Československej republiky niektorí českí politici vystúpili s kritikou pomerov na Slovensku, včítane kritiky volieb. Aspoň týchto niekoľkých vystúpeniach  doznieva rozmer československá demokracia.

14.12.1938 sa na svojej poslednej schôdzi stretla poslanecká snemovňa a mala rokovať o prijatí zmocňovacieho zákona. Niekoľkí poslanci to využili na kritiku vtedajších pomerov na Slovensku, napr. poslanci Ing.Schwarz, Nečas, Rašín sa zaoberali aj voľbami. Poslanec Nečas k problému volieb povedal: „Vypísané voľby do slovenského snému znamenajú nedodržanie predpisov, obsiahnutých v zákone o autonomii Slovenské krajiny a v ňom obsiahnutých volebných zákonov. Tieto zákony vychádzajú z pomerného zastúpenia a z možnosti kandidovanie viacerých politických strán. Na Slovensku bola však zastavena činnost všetkých politických strán s výnimkou jedinej a voľby boli vypísané tak, že bolo prakticky znemožnené podanie iných kandidátok než kandidátky jednej strany. ...Vypísané volby do slovenského snemu sú podľa našeho názoru formálně právně zmätočné.“[41]

Poslanec Dr.L.Rašín sa k voľbám vyjadril veľmi pregnantne, pričom sa zaoberal aj šíršími  súvislosťami slovenskej vládnej politiky vo vzťahu k Čechom: „Domnievam sa, že tento stav, který znamená, že mezi Čechmi a Slovákmi se hĺbi priepasť, nemôže trvať a že ak je mienená len ako volebná agitácia, nemôže býť ani mravne, ani formálne sankcionovaná výsledkami slovenských volieb, a to vzhľadom k spôsobu, ako boli tieto voľby vypísané. I Slováci mali by si uvedomiť, že volanie „Von s Čechmi!“ je heslom, které by se mohlo obrátiť proti ním, keby se v historických zemiach rozľahlo volanie „Von so Slovákmi!“....Lebo nedá sa na jednej strane vyháňať ako pariov českých úradníkov a zamestnancov a na druhej strane lákať českých kúpeľných hostí,  turistov a českých podnikateľov a kapitalistov“.[42]

O tejto kritike priniesol informácie aj denník „Slovák“. Podľa novín Tiso reagoval na kritiku skutočne prejavmi svojskej politickej kultúry: „Ministerský predseda Tiso počúval tieto útoky z poslaneckých lavíc a nie lavíc vládnych a veru keď išli ostré slová, i päsťou na stôl zdôrazňoval odpor našich poslancov proti frázam ing.Schwarza. ,Nedáme sa zastaviť vašími rozprávkami na našej ceste, hovoril Tiso rečníkovi.“[43] Týmto českým poslancom odpovedal v mene HSĽS poslanec R.Čavojský. „Títo páni hovorili, že vraj naše voľby na Slovensku neboli vyhlásené podľa zákona. Vyhlasujem, že tieto voľby boli vypísané podľa ústavnej listiny, podľa zákonných predpisov. Podľa ústavnej listiny na Slovensku rozhodujú si Slováci  (Hlasy: Ľudáci, nie Slováci!) dosiaľ na Slovensku vládni ste vy! A dôsledky sú tie, na ktoré si sťažujete, že sa na Slovensku kričí. Von s Čechmi! Keby ste boli vládli dobre, keby ste boli vládli spravodlivo, keby ste neboli vládli proti Slovensku, pochybujem (Posl.Remeš: Není  pravda to, co říkáte!), že by sa dnes bolo na Slovensku kričalo: Von s Čechmi!...Páni, na Slovensku sa nič iného nerobí, len to, že pomaly Slováci sa stávajú na Slovensku pánmi. Koľko tých Čechov dosiaľ zo Slovenska odišlo z toho veľkého počtu Čechov, čo ich na Slovensku je? ...Také reči, aké tuná odzneli na adresu nás Slovákov, nepovedú k ničomu dobrému....Musíte uznať, že my Slováci najlepšie vieme, čo slovenskému národu osoží a čo nie.“[44] Na Slovensku je teda podľa HSĽS všetko v poriadku. Jedine „správni“ Slováci (nie snáď 1udáci?) môžu pochopiť, čo Slovensko potrebuje. Ostatní majú ostať mimo, neozývať sa, jednoducho nerozumejú problémom Slovenska.

O deň nato v senáte sa situácia opakovala a znovu niekoľkí českí senátori kritizovali pomery na Slovensku. Znovu si všimnem len tú časť ich kritiky, ktorá sa týkala volieb na Slovensku. Senátor za sociálnu demokraciu V.Dundr kritizoval nielen národný princíp v politike, ale aj prenasledovanie ľudí s iným politickým, či občianskym presvedčením.  Vo vzťahu k voľbám doslova povedal: „V nedeľu sa konajú voľby do snemu Slovenskej krajiny. V zákone o autonomii Slovenska se výslovne hovorí, že snem Slovenskej krajiny je volený všeobecným, rovným, tajným právom hlasovacím, podle zásady pomerného zastúpenia. Páni, vy víete, ako budú vyzerať voľby 18.decembra do snemu Slovenskej krajiny. Žiadne pomerné zastúpenie, žiadne tajné hlasovacie právo, verejné hlasovanie a pri tom je známe, že mohla býť včas predložená, aby bylo vyhovené ustanoveniam zákona, iba jedna kandidátna listina. Každej inej politickej skupine bolo urýchleným vypísaním volieb znemožnené predloženie kandidátnej listiny, aby občianstvu nebola 18.decembra daná možnosť voľne, slobodne a tajným spôsobem vysloviť se o zložení snemu Slovenské krajiny.“[45]

Senátor F.Modráček, ktorý rozsiahlo analyzoval situáciu, aká v Česko-Slovensku nastala, povedal: „Česko-Slovenská republika prežila dvojakú katastrofu: Oklieštenie svojho územia susednými štátmi a proces vnútorného rozkladu, ktorý ešte nie je na konci. Dnes zažívame, ...., ozaj podivné zjavy v našej republike. Medzi občanmi republiky, akonáhle prekročia hranice Čiech a Moravy, sú dve kasty, dve nižšie kasty, totiž tá jedna nižšia kasta sú žídia a druhia nižšia kasta sú Česi. Ani pre tých ani pre oných neplatí štátne občianské právo, skonáhle prejdú hranice českomoravské. Na Slovensku už Čech je cudzincom...českí ľudia sú vyháňaní zo štátnych a verejných úradov[EN1]   a podnikov ako prašivé ovce....Dokonca pri hlasovaní v nedeľu musia voliť so židmi v zvláštnej urne, lebo by snáď zneuctili svojími lístkami lístky Slovákov, Maďarov a Nemcov. Takú strašnú provokáciu sme ešte my Češi  nezažili od najjväčšieho našeho národního nepriateľa. Celý národ je hlboko roztrpčený.“[46]. Aj keď Modráček sa nepresne vyjadroval  o oddelených volebných miestnostiach (nie urnách) jeho rozčarovanie vyjadruje vtedajšie dobové pocity určite prevažnej väčšiny Čechov.

Za HSĽS vystúpil s prejavom senátor K.Mederly. Jeho vystúpenie jasne charakterizuje vtedajšie politické predstavy tejto autoritatívnej klerikálno-nacionalistickej strany. Vo vzťahu k zastaveniu činnosti politických strán povedal: „K opatreniu slovenskej vlády, čo sa týka zastavenia činnosti socialistickej strany, prizvukujem len to, že životné záujmy slovenskej pospolitosti odpracú z cesty všetko, čo prekážalo a chcelo by prekážať konsolidácii a jednomyseľnému počínaniu na Slovensku. Plačete preto, lebo prestáva starý systém, prestáva drobenie, prestáva ničenie, prestáva intrigánstvo a nastáva jednomyseľná, tvorivá sila slovenskej pospolitosti.“ Číže, alebo Slováci budú pod vedením HSĽS jednomyseľní, alebo „zbytočných – iných“, ktorí nechcú byť jednomyseľní „odpraceme“ v mene národného záujmu. Vo vzťahu k voľbám sa vyslovil nasledovne.“Voľby do slovenského snemu dejú sa presne podľa ústavnej listiny a prevedú sa presne podľa predpisov zákona. V prvom rade sa to týka Slovákov, nech preto pánov z Čiech hlava nebolí. My voľby previedeme statočne, zákonite a správne. K tomu má slovo výlučne a jedine slovenský národ na Slovensku“.[47]. Takéto jeho vystúpenie, že do veci ozaj nemajú čo vravieť žiadne národnostné menšiny – teda včítane Nemcov, či Maďarov, ktorých zástupcovia boli aj na kandidátnej listine, by znamenalo vystúpenie proti všetkým národnostným menšinám na Slovensku. Národnostné menšiny však boli tiež rozdelené na „dobré“ – Nemci, Maďari, Rusíni a „zlé“ – Česi a Židia.  Na druhej strane ani Slováci predsa nedostali skutočnú možnosť sa slobodne rozhodnúť, keďže nemali možnosť demokratickej politickej alternatívy v podobe inej (či iných) kandidátnej listiny.

 

Predvolebná propaganda

Ako som už spomenul, v období autonómie dochádzalo k útokom na českú i židovskú komunitu na Slovensku. Predvolebné vystúpenia sa nesú tiež v tomto tóne. Treba povedať, že stačí sledovať vtedajšiu dobovú tlač, aby sme sa mohli dostatočne presvedčiť o protičeskom i antisemitskom rozmere predvolebnej kampane. 

Nakoniec J.Tiso už v októbri 1938 povedal: „.Pri štátnom prevrate roku 1918 Slováci nemali dosť pracovných síl, najmä vo vyšších povolaniach. Boli sme odkázaní na pomoc Čechov, s ktorými sme dobrovoľne vošli do spoločného štátneho sväzku. Niektorí z týchto Čechov snažili sa priblížiť slovenskej duši a vykonali cenné služby v prospech Slovenska a v záujme slovenského národa. Týmto Čechom ďakujeme a ich pomoc im nezabudneme. Ale na Slovensko prišli aj mnohí takí Česi, ktorí nehľadali kontakt so slovenským životom. Tí škodili nielen Slovensku a slovenskému životu, ale i Čechom a spoločnému československému štátu. Bude našou snahou, odstrániť i na tomto poli všetko, čo doteraz kalilo dobrý pomer medzi Slovákmi a Čechmi“[48]. Oveľa radikálnejšie sa vyjadroval vtedajší minister školstva M.Černák „Dnes ako minister školstva Slovenskej krajiny musím povedať, že bolo správne a na mieste, keď nám bratia Česi prichodili na pomoc. Ale miera, v akej sa toto dialo, nebola už pomoc, ale poškodzovanie Slovenska a dusenie slovenského národného povedomia.“[49].  Na predvolebnom zhromaždení v Banskej Bystrici vystúpil z pozície extrémneho nacionalistu, keď povedal: „Čo sa týka Čechov na Slovensku, načo tu spomínať z českej strany vďaku a podobné frázy, veď za českú prácu na Slovensku zaplatili sme nie normálne, ale nadnormálne....K prepúšťaniu českých úradníkov a zamestnancov nevedie nás nenávisť, ale diktát nášho svätého egoizmu.“[50]. Proti českej komunite najviac útočili radikáli v radoch HSĽS – A.Mach, V.Tuka, F.Ďurčanský. A.Mach napríklad na predvolebnom vystúpení v Prešove v decembri 1938 povedal: “Všetky krivdy páchané na Slovákoch Prahou budú odčinené. V.Tuka na tom istom zhromaždení, kde dav vykrikoval „Česi von, Česi fuj, Židia von“ povedal „Na Slovensku mimo Slovákov žije tiež 350 000 cudzincov, nejde o usadlých tu Maďarov a bratov Poliakov, ale iste, že všetci vedia, koho mám na mysli...vyžierajú Slovensko“[51]. Mach i Tuka išli v svojich prejavoch až tak ďaleko, že začali agitovať za samostatný slovenský štát. Tuka 6.12.1938 v Bratislave vyhlásil: „Mať svoj štát, to nie je právo, ale povinnosť každého národa a to pod trestom zahynutia. Musíme dobudovať slovenskú samostatnosť.“[52]. Mach zase v Slováku o niekoľko dní v článku „Slovenský štát“ medzi iným napísal: „Zákonodarný snem je prvým krokom k slovenskej štátnosti, k slovenskému štátu:“[53]

Avšak aj samotný Tiso dokázal jasne odčleniť „cudzie elementy“ od ostatných. „V našej kandidátke sú i zástupcovia Rusínov, Nemcov a Maďarov. I tieto národy prestali slúžiť straníckym cieľom, ale zjednotili sa a vystupujú jednotne. Ako také osvedčili svoju lojalitu a chcú kráčať so suverénnym slovenským národom, ...V duchu žilinského manifestu a v duchu Hlinkovho programu chce („nové Slovensko“ – E.N.) stáť po boku najmä tých štátov a národov, ktoré začali a vedú boj proti židomarxistickej ideológii....Doteraz bili sa stavy, bili sa triedy, bili sa náboženstvá a rodiny... a zatiaľ nad nami všetkými, nad rozbitým slovenským národom vládol cudzí element. Idete rozhodovať o tom, či chcete raz navždy znemožniť vládu cudzích živlov na Slovenskom,...“[54] Tiso takto jasne rozdelil národnostné menšiny na tzv. dobré a zlé. Keďže menoval aj  samotných Slovákov, z kontextu vyplýva, že pod „cudzími elementami“ myslel Čechov a Židov. Rovnako nezabudol v zmysle vystúpenia v Žiline 6.10.1938 zaútočiť na politickú ľavicu (komunistov i sociálnych demokratov) používajúc goebbelsovskú terminológiu – „židomarxistická ideológia“. Takého „zahmlievanie“ jazyka sa postupne stáva súčasťou života na Slovensku (ale aj v nacistickom Nemecku).

Dokonca denník Slovenský hlas uverejnil 8.12.1938 článok „Von s Čechmi“, ktorý si vo veľkom rozsahu všimla česká tlač. V článku bolo okrem iného uvedené:“Zodpovedné slovenské kruhy však súhlasne s veľkou väčšinou verejnej mienky nijak nezaznávajú veľkú prácu, ktorú Česi na Slovensku vykonali. Pravda, valnú časť z nich dala slovenská vláda Prahe k dispozícii, ale ide vždy o takých, ktorý svojou „misiou“ nastriekali mnoho jedu do vzájomného pomeru Čechov a Slovákov. Je v záujme štátu, aby v svojej práci nemohli pokračovať.“[55]

Chcem len pripomenúť, že už pred vyhlásením volieb sa v tlačovom orgáne HSĽS  „Slováku“  objavil anonymný článok, ktorý informoval o situácii v nacistickom Nemecku, kde Židia stratili volebné právo. V novinách sa doslova písalo.„Podľa toho kto by mal mať pasívne a aktívne volebné právo do krajinského snemu slovenského? V prvom rade tí príslušníci Slovenskej krajiny, ktorí sú arijského pôvodu. Ťažko bude priznať volebné právo židom a tým Čechom, ktorí nemajú tu príslušnosť“[56]. K prijatiu takýchto „árijských“ opatrení však vtedy ešte nedošlo.

O rozsiahlej protičeskej agitácii na Slovensku sme informovaní aj z vojenských dokumentov. Československá armáda mala dôležitú úlohu pri zabezpečení hraníc, ale napr. aj pri odovzdávaní jednotlivých území po Viedenskej arbitráži. Už v októbri dostalo velenie čs.armády zo Slovenska správu „Nálada mužstva i dôstojníctva je veľmi skleslá, zapríčiňuje to hlavne protičeská propaganda, vysielaná...rádiom. U mužstva českej národnosti prevláda teraz nechuť bojovať za práva Slovákov.“[57]. Začiatkom novembra 1938 máme správu „...aby bola prevedená intervencia u slovenskej vlády, aby činnosť Hlinkových gárd a štvavé reči proti Čechom boli zastavené, lebo Česi prehlasujú, že nie sú ochotní chrániť slovenské hranice, keď Slováci vystupujú takým spôsobom voči Čechom“[58]. Ale aj „nastávajúca protičeská agitácia pôsobí stále tiesnivejšie na obyvateľstvo českej národnosti, zvlášť na štátnych zamestnancov.“[59]. Tieto materiály boli poslané aj J.Tisovi ako predsedovi vlády.

O protičeskom charaktere predvolebnej agitácie sme informovaní aj z nacistických Vőlkischer Beobachter, kde môžeme doslova čítať, že „slovenskí ministri a vedúci muži Hlinkovej strany a Hlinkovej gardy hovoria slovenskému ľudu o predchádzajúcich 20 rokoch českého utláčania a o budúcnosti slovenského národa.“[60]

Predvolebná propaganda išla však ešte ďalej. Na „nesprávnych“ voličov, včítane Slovákov, upozorňovala denná tlač. V článku „Pôjdeme všetci k volebným urnám“[61] bolo uvedené: “Jedine ten, kto chce rozvrat, bratovražedné boje, kto chce ničiť nový poriadok slovenský a kresťanský, jedine ten obyvateľ Slovenska sa môže odvážiť hlasovať proti kandidárke Hlinkovej slovenskej ľudovej strany-strany slovenskej národnej jednoty.“ 14.12.1938 v článku „Pokyny pre voličov!“ boli dokonca nálepkovaní tí voliči,  ktorí sa „odvážia“ voliť „Nie“ ako „zradcovia“ Doslova môžeme čítať: „Tí záškodníci a nepriatelia slobody slovenského národa, ktorí nechcú voliť do slovenského snemu, po výjdení z oddeleného priestoru majú teda prázdnu obálku a hlasovací lístok musia odhodiť do pripraveného koša....Veríme, však, že nenájde sa žiaden Slovák a Slovenska, ba ani žiaden lojálny obyvateľ inej národnosti, ktorý by chcel byť zradcom slobody slovenského národa a podkopníkom šťastnejšej budúcnosti Slovenskej krajiny.“[62].

Treba povedať, že protižidovská propaganda vyústila až do antisemitskej predvolebnej plagátovej kampane, ktorú organizoval Úrad propagandy. Podstatnú informáciu o tom prinášajú však len nacistické noviny. Vo viedenskom denníku „Wiener Neuste Nachrichten“ dokonca 17.12. na prvej strane informovali o požiadavke vytvorenia antižidovského bloku na Slovensku. V článku zaregistrovali, že Židia v slovensky písaných novinách vyzvali, aby sa zúčasnili volieb a volili „Áno“. „Doteraz viac alebo menej neutrálny postoj na slovenskej strane bol oficiálne prerušený, keď včera (16.12.1938 – E.N.) v Bratislave na radnici a iných miestach mesta sa objavili červeno-bielo-modré plagáty, ktoré vyzývali k bojkotu židovstva“[63] V viedenských novinách sa zachoval aj celý text tohto protižidovského plagátu: „Slováci, Kresťania! Židia boli vždy vaši vykorisťovatelia. Dnes sa musia všetci nežidia zjednotiť do jedného jediného antižidovského bloku. Nekupuj viac u Židov! Len s pomocou Židov po 20 rokoch 276 000 Slovákov bolo zase odstúpených Maďarsku. Pred rokom 1918 sa vydávali Židia za Maďarov. Pred 6.októbrom tohto roku boli Čechoslováci, na územiach obsadených Maďarskom sú zase Maďarmi  a na Slovensku chcú byť Slovákmi. Neveríme vám viac. Nenecháme sa dlhšie klamať. Nezničíme vlastníctvo Židov, ale ho strážme a opatrujme, lebo dnes alebo zajtra sa stane majetkom slovenského ľudu.“[64] Tento predvolebný plagát vydaný Úradom propagandy bol podpísaný J.Tisom  a bol rozširovaný po celom Slovensku. Takéto antisemitské vystúpenie sa v podstate už rovnalo vystúpeniam z obdobia slovenského štátu.

V Žiline sa pred voľbami objavil nepodpísaný leták s priam xenofobickým textom. „Slováci, Slovenky! ...Ešte vždy je tu vyše 350 000 cudzincov, ľudí cudzej fajty, ktorí ako pijavice pijú z krve, z biedy našej. V ich rukách je viac majetku, viac miliónov, ako v rukách všetkých Slovákov... Vy volíte prvý slovenský zemský snem, ktorý očistí Slovensko od pijavíc,...“[65]

Aj naznačené smery predvolebnej propagandy ukazujú, že predvolebná atmosféra  na Slovensku neumožňovala voličovi sa skutočne slobodne rozhodnúť, nehovoriac o tom, že jednotná kandidátka mu to znemožňovala úplne. Predvolebná propaganda prebiehala aj v rozhlase, pričom štátna správa bola na túto agitáciu upozorňovaná a mala ju rozširovať. Krajinský úrad 10.12.1938 nariadil okresným úradom „...aby toto verejné počúvanie rozhlasových prednášok zariadil v každej obci tým spôsobom, že vypožičia obec radiový aparát na tento týždeň a v niektorej verejnej miestnosti od 19.hod. denne umožní sa počúvanie širokým vrstvám obecenstva, ...Tam kde je to možné, nech je pomocou amplionov vysielaný program rozhlasu“.[66] Vyhodnotiť dopad tohto vysielania ako aj jeho obsah je však ťažko, pretože neexistujú záznamy vystúpení (len čiastočne v dobovej tlači). Obsahovo sa určite nelíšil od iných vystúpení, ale rozsah počúvania ťažko exaktne vyhodnotiť.

Sporadické informácie máme aj o antipropagande. Najmä v oblasti západného Slovenska došlo tesne pred voľbami k pokusom o protipropagandu zo strany komunistov. Takéto plagáty našli v Piešťanoch, Dubnici nad Váhom, Púchove, Trnave, v Skalici, ale aj Vranove, Palúdzke[67] a Bratislave[68]. Z doterajšieho výskumu  sú známe  obsahy štyroch letákov, z ktorých na dvoch kratších bol  text „Kto chce v službách Hitlera vojnu, hlasuje áno. Kto chce pokoj a mier hlasuje nie!.“ a „Keď chceš, aby Slovensko bolo Hitlerovou kolóniou hlasuj áno. Keď túžiš po slobodnom Slovensku, hlasuj nie“. Ich reálny politický dopad na výsledok volieb bol však minimálny. Protipropaganda sa vyskytla aj medzi Rusínmi na východnom Slovensku[69].

 
 Postoj židovskej komunity na Slovensku  k voľbám

Židovská komunita na Slovensku sa správala vo vzťahu k voľbám snáď až priveľmi lojálne, hoci na jednej strane v tlači prebiehala taká protižidovská propaganda a na druhej strane už dochádzalo k prvým zásahom proti židovskej komunite, včítane deportácií, či útokov proti synagógam, školám a podobne[70].. Obidve vtedajšie židovské organizácie – „Ústredná kancelária autonómnych židovských náboženských obcí na Slovensku a Podkarpanskej Rusi“[71] ako aj „Židovská ústredná úradovňa“[72] vyzvali Židov, aby sa zúčastnili volieb a volili „Áno“. „Židovská ústredná úradovňa“ v letáku „Židia“ doslova napísala: „Ide sa voliť prvý Slovenský snem. Budú počítať nielen hlasy ale tiež počet osôb, ktoré vykonali svoju občiansku povinnosť. Výsledkom tohoto počítanie bude merítkom, či obyvatelia Slovenska pochopili význam historickej chvíle a či je nadostač vyspelé, aby vládu svojich vecí si upravilo podľa vlastného dobre uváženého záujmu....Preto ukážme a dokážme, že i v týchto pohnutých časoch sme správne pochopili smysel dejín. Dostavíme sa všetci k voľbám a pri tomto slávnostnom akte odovzdáme svoj hlas za slovenský národ. Za zdarný vývoj našej vlasti. Za Slovenský snem. Za štátnosť Slovenska.“[73]. Avšak ani takéto prejavy lojality nazastavili mašinériu antižidovskej propagandy, ktoré vyvrcholili už spomínanou plagátovou akciou po 16.12.1938. Takéto prejavy vedúcich predstaviteľov židovskej komunity boli iste dané nielen psychologickým tlakom predvolebnej agitácie, ale najmä existenciou osobitných volebných miestností, čo umožnilo rozsiahlu kontrolu.  Nechceli preto vystaviť židovskú komunitu ešte väčším útokom a označeniam, že sú „neslovenský, až protislovenský“. Toto tvrdenie možno podporiť aj hlásením Okresného úradu v Ilave, ktorý úž 6.12.1938 napísal Krajinskému úradu vo vzťahu k rozdeleným volebným miestnostiam:“...Tento spôsob voľby uverejnila denná tlač, takže on je už všeobecne známy a v dôsledku tohto dozvediac sa Česi a Židia príčinu takého spôsobu voľby, teraz prehlasujú, že budú voliť „áno“, čo nebude u nich asi úprimné.“[74]

Po voľbách Dr.O.Lőbl v týždenníku „Židovské noviny“ v článku „Ďakujeme“ napísal:  „Ďakujeme židovským voličom. Ďakujem im, lebo podali dôkaz toľkej politickej vyspelosti, ktorý nás naplňuje radosťou, lebo vieme, že sa vedia zaradiť do politického diania našich dní, bez ohľadu na obavy, ktoré majú pred ďalším vývojom vecí.“[75].

Dokonca aj komentár v  „Slováku“ pochválil volebné vystúpenie Židov: „Konštatujeme, že vynikajúci židovskí činitelia žiadali pred voľbami osobitné urny pre židovských voličov. Kde to bolo možné, splnila sa ich žiadosť. Ale židia i tam, kde hlasovali spolu s kresťanmi, až na malé výnimky vykonali svoju povinnosť a osvedčili sa za nové a šťastné Slovensko.“[76].

V Slovenskom hlase môžeme zase čítať. „Svoje ...kladné stanovisko k autonómii Slovenska odôvodňovali (Židia – E.N.) tým, že nemôžu proti svojmu svedomiu hlasovať proti autonómii Slovenska, hoci nesúhlasia s činmi, ktoré sa v posledných časoch prot ním popáchali.“[77]

O rozhodnutí Židov na Slovensku hlasovať vo voľbách kladne informoval aj poľský Ilustrowany kuryer codzienny 20.12.1938[78].

Dokonca aj OÚ v Novom Meste nad Váhom napísal pozitívne hodnotenie. „Tunajší úrad pokladá si za povinnosť poznamenať, že Židia tunajšieho okresu hlasovali bez výnimky s „áno“, čím prejavili úplnú loyalitu a oddanosť Slovenskej vláde“[79].

Treba povedať, že aj keď prípis Krajinského úradu 75 000/1938 prez., ktorý nariaďoval rozdeliť volebné miestnosti podľa národností  bol tajný, pozorný čitateľ „Slováka“ si mohol pomätať na vystúpenie F.Ďurčanského, ktorý v Topoľčanoch 4.12.1938 povedal: „K príslušníkom židovskej viery, ako aj nemeckej národnosti chceme byť spravodliví. Zriadime pre nich zvláštne volebné miestnosti, kde ukážu svoj postoj k Slovensku.“[80]. Čiže hneď po voľbách dobová propaganda v novinách mystifikovala vytvorenie zvláštnych volebných miestností pre Židov ako následok „žiadosti samotnej židovskej komunity“, čo inak prevzali aj mnohé zahraničné časopisy.

 

Príprava volieb

Samotnú prípravu volieb sa snažila rekonštruovať z dobovej tlače v už spomenutej štúdii Z.Lešková-Zudová[81], poukazujúc najmä na nekorektné vypísanie volieb, pretože vyhláška o voľbách je datovaná na 26.11.1938, čo bola sobota a noviny Slovák vyšli s touto vyhláškou až 29.11., pričom kandidátne listiny bolo treba odovzdať už do 27.11., čo sa preto iným ako zástupcom HSĽS-SNJ nemohlo podariť.

Za dôležitý údaj z tlače však považujem článok v Slováku z 20.11.1938 s nadpisom Slovenský snem skutkom[82], ktorý avizoval vypísanie volieb do snemu.

Dobová tlač však len čiastočne umožňuje odhaliť pozadie vypísania volieb. Ani z memoárovej literatúry nie sú nejaké záznamy o tejto udalosti. Treba však povedať, že J.Tiso  poskytol už 22.11.1938 interview nacistickému denníku Vőlkischer Beobachter, v ktorom vo vzťahu k voľbám povedal: „Slovenský snem, ktorý sa stretne na svojom prvom stretnutí začiatkom januára, má mať okolo 75 poslancov....Hlasuje sa len na jedinej listine, listine HSĽS s (možnosťou – E.N.) „Áno“ alebo „Nie“. Voliteľný je každý, kto je starší ako 30 rokov s výnimkou Židov. Na listine HSĽS budú kandidovať aj zástupcovia národnostných menšín.“[83]. Toto vyhlásenie Tisu jasne determinuje priebeh volieb. Povojnové tvrdenia napr. F.Ďurčanského ohľadom možnosti predložiť alternatívnu kandidátnu listinu vyznievajú zavádzajúco.[84]. Tiso takto už pred oficiálnym vyhlásením volieb jasne vymedzil hranice realizovanie budúcich volieb s jedinou kandidátnou listinou. Za závažné považujem aj Tisove tvrdenie, že Židia nemôžu kandidovať do slovenského snemu. V tomto ohľade vyznieva prinajmenej ironicky neskoršie Tisove tvrdenie z februára 1939 pre zástupcu Jewish Telegrafic Agency, že Židia nežiadali svojho záutupcu do snemu[85]. Chcem ešte pripomenúť,  že práve Vőlkischer Beobachter znovu zopakoval pred voľbami 17.12. informáciu, že Židia a Česi nekandidujú[86].

Treba povedať, že Vőlkischer Beobachter zaznamenal aj vystúpenie K.Sidora 20.11.1938 – tzv.Deň zmierenia, kedy v Bratislave povedal „Bude slovenský zákonodárny snem a len jedna silná slovenská strana, ktorá v tomto sneme bude vynášať platné zákony pre celé Slovensko“[87].

Je iste zaujímavé sledovať jednotlivé nariadenia štátnej správy vo vzťahu k voľbám. Z obsahu jednotlivých nariadení, ako aj chronológie ich vydania môžeme rekonštruovať špekulovanie vtedajšej vlády, aby voľby boli „perfektne“ pripravené, včítane znemožnenia podania kandidátnych iných ako „jednotných“ kandidátnych listín pod vedením HSĽS. Už 24.11.1939 Krajinský úrad vydal nariadenie 368.233/2a/1938, v ktorom môžeme čítať: „Vláda slovenskej krajiny vypísala voľbu do prvého snemu slovenskej krajiny. Vyhláška o vypísaní voľby bude uverejnená vo zvláštnom čísle Krajinského vestníka a Úradných novín. Krajinský úrad súčasne zasiela potrebný počet vyhlášok o vypísaní voľby do krajinského snemu....Okresné úrady boli dnes upozornené, že v sobotu, dňa 26.11.1938 majú byť v pohotovosti, aby vyhlášky ešte ten deň mohli byť vo všetkých obciach vyvesené. Akonáhle dojdu vyhlášky, okresné úrady vyplnia na nich príslušné dáta, v sobotu už budú vedieť aj deň voľby, takže podľa toho môžu vypočítať ostatné volebné termíny a vpísať ich na príslušné miesta do vyhlášok.[88] Okresné úrady ako aj im podriadené notárske úrady sa začali na sobotnú akciu hneď pripravovať.

24.11.1938  vydalo nariadenie aj ministerstvo vnútra o doplnení voličských zoznamov, ako aj preskúmaní voličských zoznamov, aby v nich neboli zapísané osoby, ktoré nemajú  občianstvo Československej republiky[89]. MV sa v tomto nariadení odvoláva na uznesenie Slovenskej vlády z 24.11.1938 o vypísaní volieb. Už o dva dni ministerstvo vnútra doplnilo svoje nariadenie, pretože už 26.11.1938 mali voličské zoznamy  v obciach vysieť.[90]

26.11.1938 dostali okresné úrady telefonogram, ktorým mali „opraviť“ dátum vyhlášky vlády o vypísaní volieb z 24.11.1938 na 26.11.1938 a takisto mali vyplniť deň volieb na 18.12.1938, deň navrhovania členov volebných komisii na deň 3.12.1938 a deň podania kandidátnych listín na 27.11.1938.[91] Aj týmto krokom chcel Krajinský úrad zmiasť datovanie vypísania volieb vládou. Vyhláška takto pri permanentnej službe okresných úradov i notárstiev bola na poslednú chvíľu vyvesená 26.11.1938 poobede, aby náhodou nebola podaná aj iná kandidátka. Predstavitelia HSĽS sa snažili formálne dodržať zákon o voľbách, a preto sa snažili dodržiavať časové termíny – napr. vyvesenie stálych voličských zoznamov a pod. Ak by sme totiž sledovali len dobovú tlač – ako napr. autorka Z.Ličková-Zudová - mohlo by sa nám stať, že v dobovej tlači, napr. v Slováku, nájdeme vyhlášku o voľbách uverejnenú až 29.11.1938 – v utorok.

Krajinský úrad už 28.11.1938 oznámil, že bola podaná len jediná kandidátka – kandidátka HSĽS-Strany slovenskej národnej jednoty. Z hľadiska formovania i fungovania volebných komisii bolo v nariadení uvedené „Vzhľadom na to, že je len jedna volebná strana, len táto môže zahlásiť zástupcov do volebných komisií“.[92]

2.12.1938 vydal Krajinský úrad nariadenie, ktorým mali byť rozdelené volebné miestnosti podľa národnostného princípu. Treba povedať, že to bolo na poslednú chvíľu, pretože už 3.12.1938 podľa vyvesenej vyhlášky z 26.11.1938 mali byť navrhnutí  členovia volebných komisií. Treba povedať, že takého rozdelenie volebných miestností by znamenalo podstatné rozšírenie počtu volebných miestností a teda aj volebných komisií a ich členov. Cieľ tohto opatrenia bol meritórne uvedený v samotnom nariadení „Cieľom tohoto opatrenia je, aby sa aspoň približne zistilo, ako sa príslušníci tej – ktorej národnosti zachovali pri voľbe“. Vtedajší politickí vodcovia si jasne uvedomovali, čo robia, čo možno jasne dokázať z ďalšej časti dokumentu „Tieto opatrenia treba urobiť nenápadne tak, aby nevyvolali neželateľné následky, najmú aby sa voličia nedozvedeli, z akého dôvodu sú zadelení do tej-ktorej volebnej miestnosti.“ Krajinský úrad dokonca pre okresy vypracoval presnú metodiku ako majú postupovať, aby náhodou prípravu oddelených volebných miestností nesplietli. Z hľadiska dôkazu manipulácie s voľbami pokladám za nutné túto časť dokumentu citovať: „...Tam, kde budú voličom vydané legitimačné listky, príslušná volebná miestnosť, v ktorej má dotyčný volič odvoliť, naznačí sa na legitimačnom lístku. Tam, kde nebudú doručované legitimačné lístky, pri doručení hlasovacieho lístku treba voličov upovedomiť o tom, v ktorej miestnosti majú odvoliť, po prípade tým spôsobom, že ceduľka Pán......volí v miestnosti... sa im doručí spolu s hlasovacím lístkom. Aby takéto úpravy voličom mohli byť dané či už na legitimačných lístkom či ústne alebo na ceduľkách, musí obecný úrad vopred vo voličských zoznamoch pred menom voliča urobiť nejakú značku, na pr. u Slováka napíše I., u Čecha II., u Nemca III., u Maďara IV., a Žida V. Týmto spôsobom si získa obecný úrad prehľad o počte voličov z jednotlivých národností a podľa toho určí v koľkých volebných miestnostiach bude voliť tá-ktorá národnosť.“ Prílohou  k nariadeniu bola aj ukážka štatistického výkazu, aby sa jednotliví okresní náčelníci nepomýlili a štatistické údaje boli jednotne rozdelené. Po skončení volieb mali okresné úrady odovzdať štatistiku podľa jednotlivých národností, v ktorej by bolo uvedené koľkí sa volieb nezúčastnili, koľkí hlasovali platne, resp. neplatne. Okresní náčelníci boli upozornení, že po skončení volieb majú poslať na Krajinský úrad nielen štatistiku, ale aj citovaný obežník[93], aby neostali po celej akcii na úrovni okresov žiadne dôkazy. V doterajšom výskume problém delených volebných miestností spomenul najmä Ľ.Lipták  a jeho údaj prevzali viacerí historici, napr.I.Kamenec, Z.Ličková-Zudová. Akciu však posudzovali len lokálne, t.j., že k deleniu volebných miestností podľa národnostného princípu došlo len v niektorých mestách či okresoch. Ako som už spomenul, dobová ľudácka propaganda hneď po voľbách tvrdila, že o delené volebné miestnosti požiadali Židia. Na základe súčasného poznania problematiky môžem uviesť len štatistické údaje, ktoré sa zachovali v niektorých okresoch[94]

Treba však povedať, že aj v okresoch, kde sa nezachovali štatistické údaje, môžeme mnohokrát dokázať existenciu delených volebných miesností. Ako nepriamy dôkaz v tomto zmysle môže slúžiť rozbor počtu volebných komisií, resp. miestností. Väčšina okresov totiž vytvorila volebné komisie (ktoré zodpovedali počtu volebných miestností) už pred 2.12.1938 a potom ich musela rozšíriť. Takýto dôkaz mám napr. v okresu Poprad, Gelnica, Levoča, V.Bytča.[95]

Bezprostredne po tomto nariadení viaceré okresné úrady, resp. okresní náčelníci, reagovali. Okresný úrad v Lovinobani (predtým okres Lučenec) oznámil, že počet iných národností je veľmi malý, a preto navrhuje od oddelených volebných miestností upustiť. V tomto ohľade mu aj KÚ vyhovel. Okres Lovinobaňa je teda jediný, kde neboli delené volebné miestnosti. OÚ v Spišskej Starej Vsi chcel spojiť z dôvodu ich malej početnosti do jednej miestnoti Čechov (49), Nemcov (38) a Maďarov (6). Krajinský úrad mu dovolil spojiť len Maďarov a Nemcov. Okresný náčelník v Ilave navrhol, aby sa upustilo od delenia volebných miestnotí, pretože po tom,  čo sa táto informácia objavila v dennej tlači „dozvediac sa Česi a Židia príčinu takého spôsobu voľby, teraz (ako to tunajší úrad zistil) prehlasujú, že budú voliť ,áno,, čo nebude u nich asi úprimné“. Tomuto návrhu pochopiteľne Krajinský úrad nevyhovel. Najrozsiahlejší návrh na zmenu poslal okresný náčelník v Púchove, ktorý navrhol, aby sa vo volebných miestnostiach zriadilo päť zvláštnych oddelení – teda rozmnožil by sa len počet urien. Navrhol aj presný postup. Predseda komisie by len po príchode do volebnej miestnosti povedal voličovi, v ktorom oddelení má hlasovací lístok hodiť do urny. V prípade prijatia tohto návrhu by nebolo treba rozširovať počet komisii, resp. miestností. Dokonca okresný náčelník navrhoval, aby jednotlivé urny boli označené číslami, aby voliči nemohli hneď zistiť manipulovanie s hlasmi. Aj tento návrh Krajinský úrad neprijal.[96]  V Slovenskom hlase bol však po voľbách uverejnený článok, podľa ktorého v Liptovskom Mikuláši boli vo volebnej miestnosti tri urny – jedna pre Slovákov, druhá pre Čechov a tretia pre Židov.[97]

Ako úplný výsmech potom vyznieva nariadenie ministerstva vnútra z 12.12.1938, v ktorom upozornili, že z dôvodov zahraničnej politiky je nevyhnutný čo najlepší výsledok volieb a „...podotýkam ale, že majú byť každým prístupným spôsobom potlačené a zamedzené akékoľvek nátlaky a násilnosti na voličstvo“.[98] 

Z hľadiska prípravy volieb je nutné spomenúť ešte nariadenia, ktorými bolo umožnené voliť utečencom z území, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadli Maďarsku, Nemecku, prípadne neskôr aj Poľsku.[99]

Inštrukcie ohľadom priebehu volieb dostali aj volebné komisie[100]. Napriek skutočne jednoduchým voľbám, kde nemohli nič pokaziť a pomýliť sa, môžeme doslova v nariadení čítať: „Volič má v ruke hlasovací listok a obálku a tak vkročí do oddeleného priestoru, kde vloží hlasovací listok do obálky a potom vynde z oddeleného priestoru a pred komisiou vloží obálku do urny. Takto vykonané hlasovanie má smyseľ hlasovania „áno“. Ak volič nevloží do obálky hlasovací listok a prázdnu obálku hodí do urny, jeho hlasovanie má smyseľ hlasovania „nie“. Takto treba rozumeť slovám naších vedúcich činiteľov, ktorí označili, že bude sa hlasovať slovami „áno“ a „nie“. Pri negatívnom hlasovaní, mal by volič hlasovací lístok odhodiť do pripraveného koša. V praxi však takýto prípad sotva sa prihodí....“. Zaujímavá, a pre vtedajšiu dobu symptomatická  je iste aj poznámka o tajnosti volieb: “Pri hlasovaní treba dbať o tom aby tajnosť hlasovanie bola zachovaná. Poznamenáva sa však, že podľa nálezu Najvyššieho správneho súdu číslo 4.968 Boh. neni vážnym porušením tajnosti voľby, ak voličia sami netaja sa tým, ako hlasujú.“. Podobne vyznievajú aj inštrukcie pre sčítanie hlasov. „Za platný treba pokladať každý hlas, odovzdaný na hlasovacom lístku, ktorý dodala krajinská volebná komisa. Prípadné škrtanie alebo prípadné poznámky, učinené voličom na tomto hlasovacom lístku, neodoberajú platnosť hlasu.“. K prípadom zásahov do volebných lístkov podľa denníka Slovák skutočne aj došlo. HSĽS išlo o každý hlas. Takáto „technická“ príprava umožnila potom jasný priebeh volieb.

Do prípravy volieb sa zapojila aj Hlinkova garda. Hlavné veliteľstvo HG v obežníku datovanom 12.12.1938 vydalo jasné inštrukcie: „...všetci gardisti zúčastnia sa volebnej kampane, ak je to zapotreby, od domu k domu. Kampaň veďte dôstojným spôsobom. V deň voľby,...gardisti nech sú dozdelení do služby do volebných miestností a pred volebné miestnosti k udržovaniu poriadku a k zamedzeniu protiagitácie. V deň voľby v blízkosti volebných miestností gardisti neagitujú, ale všade dbajú za každú cenu, aby voľby dopadli pre slovenský národ čo najpriaznivejšie. Pri tom nepozorovane sa zistí, kto volí proti.“[101] HG sa takto stala nielen politickou ozbrojenou nátlakovou skupinou, ale aj politickým konfidentom, ktorý má informovať nadriadených o výsledkoch volieb, ktoré sú „oficiálne“ tajné.

          

Priebeh a výsledky  volieb

O samotnom priebehu volieb si môžeme urobiť obraz aj z  dobovej tlače. Ešte aj regionálne noviny „Trenčan“ jasne uviedli ako budú vyzerať voľby. „Nedeľné voľby nám vlastne ani nepripomínajú voľby. Starý politický život, život porazeného režimu, naučil nás na krikľavejšie predvolebné časy. Naše Slovensko sa hemžilo neobyčajným ruchom, nikto si nedoprial odpočinku, chodilo sa po dedinách a mestečkách, rečnilo sa, nadávalo sa, klamalo sa, podplácalo sa a sám Pán Boh vie, čo sa ešte robilo. Chovanie a postup znepriatelených politických strán pred voľbami podobal sa často satanskému zúreniu, kde sa na oko hovorilo o dôraznej národnej jednote a svornosti, ale v skutočnosti išlo o drobenie národa. ...Za starého predvolebného boja nikto nevyšiel čistý a nikto nebol autoritou v očiach rozzúreného občianstva. ...Terajšie naše voľby mali tichú spokojnú prípravu, každý občan išiel za každodenným chlebom a len tu a tam bol upozornený v novinách a v rozhlase, že 18.decembra 1938 budú voľby. Každému to stačilo. Dnes nemusíme rozmýšľať, ktorú k pätnástich cedúľ vybrať, nemusíme sa ohliadať, či svojím hlasovacím listkom dakoho nerozhneváme, čo v srdci to na hlasovacom lístku. Nové Slovensko sa nám páči. Slovenská vláda je nám viac ako sympatická, teda vložime do urny listok: ÁNO. Naše voľby sú viac ako obyčajné voľby, sú plebiscitom,...“[102]

Voliči nemali brať nejako vážne ani tajnosť volieb. V „Pokynoch pre voličov!“ uverejnených v Slováku bolo doslova uvedené: “Voľby sú tajné, ale podľa rozhodnutia najvyššieho správneho súdu nie je vážnym porušením tajnosti voľby, ak sa sami voličia netaja tým, ako hlasujú.“[103]

Ako logické vyústenie prípravy takto manipulovaných volieb potom vidím napr. správu z okresu Revúca, že urna bola umiernená pri okne, aby bolo vidno, kto ako hlasuje (v svetle bolo vidno prázne obálky).[104]

V článku „Iskričky z bratislavských volieb do I.slovenského snemu“ vydanom hneď po voľbách v denníku Slovák môžeme čítať „Hneď pri vstupe do volebnej miestnosti badať odpútanie, uvoľnenie spod starej volebnej morálky a problematiky. Prichodí človeku na um: v akej miere sa zjednodušila volebná miestnosť, kde sa predtým krížilo toľko svetov, tak sa vyčistil od všelijakých myšlienkových zbytočností i život nového Slovenska. Predtým dostával volič celý balík kandidačných listín, - ten nechvalne známy symbol, nášho skomplikovaného a pokriveného politického sveta, alebo inak hovoriac: hŕbu hriešnych dokumentov o zbytočných a zväčša neslovenských politických frakciách, - takže si rovné slovenské srdce sotva s tým dalo rady. Dnes odpovedá náš volič pred tvárou zjednotenej Slovače na otázku slobodného Slovenska jednoducho „áno“,...tu nikto nič nezahodil – musel by zahodiť celý národ – tu jedinú kandidátku jednotnej slovenskej vôle hádže každý Slovák celkom verejne pred komisiou do volebnej urny. ...Volič sa na chvíľu zastaví, vloží kandidátku do obálky a vkladá ju do urny, pri ktorej stojí mladý gardista...Slovenské „áno“ víťazí už pred španielskou stenou, za ktorú sotva kto šiel, i keď členovia komisie tajnosť volieb zdvorile niekoľko ráz pripomínali.“[105]

Toto je dostatočná dobová správa o konci parlamentnej demokracie na Slovensku pri voľbách. Parlamentné voľby za účasti Hlinkovej gardy, včítane „ochrany“ urny gardistami priamo vo volebnej miestnosti. Predchádzajúca antičeská i antisemitská propaganda, včítane hrozieb všetkým „zradcom“, oddelené volebné miestnosti, jednoducho kontrola na každom kroku, tzv.plebiscitný charakter volieb, to všetko znemožňovalo realizáciu skutočných pluralitných volieb do slovenského snemu, včítane reálneho zistenia podpory HSĽS.

Po voľbách tlačový orgán HSĽS „Slovák“ vo vzťahu k Čechom uviedol: „Stanovisko Čechov pri týchto voľbách musíme tiež kvitovať s uznaním. ...Niektoré surovosti pri voľbách (ako vhodenie načarbaného papieru do volebnej obálky, na ktorom papieri boli všetky Slovákov uponižujúce slová, existujúce v českých slovníkoch) nebudú pre nás príčinou odsudzovať všetkých Čechov. Vybavíme si, pravda, vec s tými jednotlivcami, ktorí sa k nášmu národu nedôstojne chovali pri historických voľbách do prvého slovenského snemu.“[106]. Chcem pripomenúť ešte raz, že aj volebné lístky, ktoré boli škrtané, či inak označené boli už vopred v pokynoch pre volebné komisie označené za platné[107]. Reakciu tohto denníka vo vzťahu k židovskej komunite som už uviedol.

Už vopred bolo jasné, kto voľby vyhrá – išlo však o každý hlások. Matematika volieb podľa HSĽS bola jednoduchá – za každých 20 000 hlasov bol jeden poslanecký mandát[108]. Ako sme mohli vidieť, tajnosť volieb nebral nikto s organizátorou volieb nejako vážne. O dodržaní pomerného zastúpenia nemusíme ani hovoriť. Pri jedinej „jednotnej“ kandidátke sa pomerný princíp predsa nemôže prejaviť.

Vtedajšia vládna moc nikdy neuverejnila celkové údaje o voľbách. Všímala si len pomer zúčastnených na voľbách a odovzdaných „áno“ hlasov. Počet nezúčastnených na voľbách sa vyskytoval vo vtedajšej tlači len sporadicky – napr. pri meste Bratislava. Údaje podľa „národnostných“ volebných miestností neboli nikdy uverejnené. Ak by sme rozobrali výsledky podľa jednotlivých národností, tak údaje z 10 okresov hovoria, že Slováci sa v priemere nezúčastnili volieb na 5,8%, Česi na 16,24% a Židia na 8,67%. V 15 mestách boli podobné údaje – Slováci 5,46%, Česi 13,53% a Židia 7,43%. Rozdiely sú v diapazóne neúčasti. V mestách sa Slováci nezúčastnili volieb od 0% (Hronský Beňadik) až po 10,74% (Kežmarok), Česi od 8,8% (Trstená) po 25% (H.Beňadik) a Židia od 4,37% (Sp.NováVes) po 15,85% (Piešťany). V jednotlivých okresoch sa údaje pohybovali pre Slovákov od 3,87% (Levoča) po 7,33% (Bánovce n.Bebravou), pre Čechov od 9,75% (Bánovce n.Bebravou) po 30,5% (Levoča) a pre Židov od 1,36% (Nová Baňa) po 17,33% (Piešťany)[109].

19.12.1938 požiadalo ministerstvo vnútra ministra hospodárstva P.Teplánskeho o zaplatenie volebných výdavkov za voľby. Išlo o sumu 195 000,- Kč.[110]

Ďakovné omše i rozcítené prejavy Tisu[111] či iných ľudáckych politikov len dokresľujú „jednotný“ obraz vtedajšieho Slovenska, ktoré sa práve týmito krokmi postupne vydalo na dlhú cestu realizovania iba jedinej politickej predstavy, vo vojnovom, ale aj neskôr v  povojnovom období.

Zatiaľ nemám dosť materiálu o postoji evanjelického obyvateľstva. Treba však povedať, že len časť politikov SNS sa pridala na stranu HSĽS. Mám však niekoľko správ o tom, že evanjelici hlasovali proti. V hláseni OÚ z Nového Mesta nad Váhom môžeme čítať: „...prevažná časť občanov ev.a.v.vierovyznania, najmä v občiach Lubina, Horné Bzince, Dolné Bzince, Hrušové, Moravské Lieskové, Dolné Srnie a Stará Turá hlasovala proti Slovenskej vláde, čim dalal na javo svoju nespokojnosť s terajšími politickými pomerami.“[112] Obvodný notár z Vrboého (okr.Piešťany) zase napísal, že farníci evansjelického farára J.Bučka[113] hlasovali 80% proti.[114]

Pri tomto krátkom pohľade na voľby treba však uviesť aj pripravované sankcie. V okrese Bardejov v obci Nižná Poľanka odovzdalo prázdne obálky 6 českých úradníkov (zamestnancov colných a finančných štátnych orgánov) s manželkami. Podľa nadriadených orgánov ich zmýšľanie „nie je zlúčiteľné so záujmami slovenského národa a ich ďalšie zamestnávanie nie je žiadúce“. Traja z nich boli okamžite prepustení[115]. 

Veľmi zaujímavo zareagoval okresný náčelník v Považskej Bystrici, ktorý po voľbách nariadil osobnú kontrolu všetkých občanov, ktorí sa nezúčastnili volieb. Len v samotnej P.Bystrici kontrola trvala až do 23.1.1939 a týkala sa 1265 občanov. Pri zozname občanov z obvodu Notárskeho úradu P.Bystrica-okolie je poznámka „navrhujem, aby menovaní boli prísne potrestaní“.[116]

4.1.1939 prišli na okresné úrady peniaze bez označenia. Krajinský úrad upozornil OÚ, že tieto obnosy majú byť rozdelené zamestnancom OÚ ako odmena za prevedenie volieb do snemu Slovenskej krajiny. [117]

 

Ohlas volieb do slovenského snemu v zahraničnej tlači

Je logické, že najviac informácií nájdeme v českej tlači. Aj informácie o voľbách do veľkej miery sa nesú v duchu vtedajšej „ústretovej línie“ českej politickej scény vo vzťahu k udalostiam na Slovensku po 6.10.1938. Vo všetkých českých novinách nájdeme o voľbách zmienku, včítane ich výsledkov. V českej tlači som sa však snažil zachytiť najmä kritické poznámky k situácii na Slovensku.

Agrárnický večerník „Večer“ za zaoberal kandidátmi na poslancov do slovenského snemu 10.12., kde si všímol najmä neľudáckych zástupcov – napr.bývalého zástupcu živnostenskej strany[118] J.Líšku a senátora Reháka za Národní sjednocení[119]. Komentáre „Večera“ po voľbách boli skôr konštatačné „Slováci volili v nedeľu tak, ako to vláda Slovenskej krajiny očakávala: občania slovenskí väčšinou, akú doteraz nezískala u nás nikdy ani jedna politická strana, manifestačne prehlásili, že schvaľujú žilinské rozhodnutie HSĽS“[120]. Aj keď tieto noviny neinformovali o kritických poznámkach viacerých českých poslancov a senátorov na posledných zasadnutiach parlamentu, predsa len v drobnej správe 20.12. sa noviny vyjadrili k problému Čechov na Slovensku. „...na Slovensku ostalo ešte 200 000 Čechov, ale že nikto z nich nebol kandidovaný do slovenského snemu hoci na vládnej kandidátke sú 2 Nemci a 2 Maďar“[121].  Takúto kritickú poznámku možno spájať so zmenou situácie od konca roku 1938 – začiatku 1939, keď česká tlač i politici začali vzťahy Slováci – Česi nielen kritickejšie reflektovať, ale tak o nich aj písať.

“Národní osvobození“ bolo v tomto ohľade oveľa kritickejšie. Už 9.12.informovalo o tom, že pre Čechov a Židov majú byť osobitné volebné miestnosti[122]. 15.12. uviedol tento denník niektoré výroky poslanca L.Rašína vo vzťahu k situácii na Slovensku[123]. Na ďalší deň informoval o kritických poznámkach senátorov V.Dundra – včítane jeho kritiky volieb, ako aj F.Modráčka  „...Za moravsko-slovenskými hranicami začína svet, kde sú menejcenné kasty: Židia a Česi“[124]. 17.12. v článku „O slobode a tajnosti volieb“, kritizuje systém volieb s účasťou jednej kandidátnej listiny. Noviny doslova napísali:„Naša ústavná listina aj všetky platné volebné poriadky počítajú s účasťou niekoľkých volebných skupín, ak je pri voľbách do obcí len jedna jediná kandidátna listina, potom voľby odpadajú“[125]. Po voľbách denník už len rezignovane napísal „Prajeme Slovensku, aby sa mu jeho volená inštitácia osvedčila bez vytriezvenia.“[126].

„Lidové noviny“ informovali už o interview J.Tisu nacistickému denníku Vőlkischer Beobachter, príčom zdôraznili, že bude len jediná kandidátna listina a že bude voliteľný každý okrem Židov[127].

Veľmi výstižne a objektívne charakterizovala situáciu na Slovensku „Hospodářská politika“[128], pričom naznačila aj možný ďalší vývoj česko-slovenských vzťahov.  „Volby samé boli prevedené totalitne, ...prípravy k voľbám prebiehali bez súťaživého boja niekoľkých politických skupín, a z tohto hľadiska je tiež nutné hodnotiť ich výsledok. Napriek tomu, že prevedenie slovenského plebiscitu bolo väčšinou skutočne tajné, musí byť interpretácia temer stopercentného volebného úspechu autonómnej vlády prevádzaná z hľadiska zvláštných okolností prípadu. Pre nás je na veci najpovážlivejšie, že jednou z okolností, ktoré Slovákov zjednotili, je protičeská nálada, ktorá sa v niektorých svojich prejavoch už stotožňuje so zášťou. Česká verejnosť napriek mimoriadnej kázni našej tlače začína si uvedomovať, čo sa deje na Slovensku. Bude preto veľmi záležať na tom, aký kurz teraz zvolí slovenská vláda, podopretá tak veľkým volebným úspechom. Ak to bude kurz tlamenie vzbúrených nálad a národnostnej tolerancie voči ostatným Čechom na Slovensku, dalo by sa ešte mnohé napraviť. Lebo iba národnostné usmernenie môže byť základom obnovenia vitality nového štátu, ktoré toľko potrebuje“.

V susednom Maďarsku informovali o voľbách napr.noviny Pester Lloyd, ktoré hoci neboli vládne stáli blízko ministerstvu zahraničných vecí. Už 14.12. v článku „Príprava slovenských volieb“ uviedli, že bude jediná volebná listiny HSĽS, pričom pripomenuli, že gróf Esterházy je na 17. mieste a „môže pokladať svoj mandát za istý“[129]. Táto správa dosť jasne vypovedá o charaktere volieb, keď kandidát už vopred mohol predpokladať svoje isté zvolenie. 19.12. v článku „Výsledky slovenských volieb: Víťazstvo vlády“ uviedli informácie o rozdelených volebných miestnostiach podľa národnostného princípu – uviedli však, že k tomu došlo v Kežmarku „na prianie obyvateľstva“.[130]

Nacistické Vőlkischer Beobachter si všímali voľby na Slovensku oveľa podrobnejšie. Viedenské vydanie týchto novín zaregistrovalo už 19.11.článok zo Slováka, v ktorom autor uvažoval o tom, že by Česi a Židia nemohli voliť[131]. Ako som už spomenul, za dôležitý pokladám aj rozhovor, ktorý poskytol J.Tiso práve tomuto denníku. Obsah tohto rozhovoru jasne dokazuje, že elita HSĽS uvažovala už pred vypísaním volieb len o jednej kandidátnej listine. Tiso v rozhovore jasne povedal „Voliť „Áno“ alebo „Nie“ sa bude len za jednu kandidátnu listinu Slovenskej ľudovej strany, na ktorej budú kandidovať aj zástupcovania národnostných skupín.“[132].  14.12. v článku „Pred voľbami do prvého slovenského snemu“ napísali, že výsledok volieb je jasne daný, lebo bola pripustená len jedna volebná listina“, na ktorej sa nachádzajú aj zástupcovania nemeckej a maďarskej národnostnej skupiny“[133] 17.12. vo viedenskom vydaní novín znovu upozornili nato, že Židia a Česi nekandidujú[134].V analytickom článku severonemeckého vydania tohto denníka, ktorý vyšiel v deň volieb už v podnadpise sa jasne ukazuje charakter týchto volieb „Vodca Nemeckej strany na istom mieste vládnej listiny“. Noviny za zaoberajú aj prebiehajúcou predvolebnou kampaňou, pričom tvrdia, že „slovenskí ministri a vedúci muži Hlinkovej strany a Hlinkovej gardy hovoria slovenskému ľudu o predchádzajúcich 20 rokoch českého utláčania a o budúcnosti slovenského národa.“[135]

Z hľadiska poznania vtedajšej propagandy je dôležitý aj oznam o protižidovskej propagande, ktorú usmerňoval  Úrad propagandy a vyvrcholila krátko pred voľbami. Pripomeňme, v tom období Židovská ústredná úradovňa i zástupcovia ortodoxných Židov vyzvali Židov na Slovensku, aby sa zúčastnili volieb a volili „Áno“. Ja symptomatické, že znovu zo slovenskej tlače takého informácie nezískame. Viedenské vydanie Vőlkischer Beobachter cituje skoro celý oznam Úradu propagandy: „Židia boli do roku 1914 Maďarmi, od roku 1914 do roku 1918 boli zase Maďarmi, od roku 1918 do roku 1938 boli Čechoslováci a v odstúpených územiach (rozumej po Viedenskej arbitráži – E.N.) sú samozrejme zase Maďarmi. Len na Slovensku sú odrazu Slovákmi“[136] V článku uvádzajú aj to, že údajne bolo upustené aj rozdelených volebných miestností na národnostnom základe, čo vieme, že nezodpovedá pravde.

Z nacistických novín sme informovaní aj o rozširovaní komunistických letákov proti voľbám v Bratislave, podľa novín boli zadržaní za rozširovanie týchto letákov traja Židia a dvaja Česi, ktorých zatrorili do koncentračného tábora[137].

Viedenské vydanie informovalo aj o výsledkoch volieb „97,5 pre slovenskú vládu“[138]. V severonemeckom vydaní podobne ako v Pester Lloyde sa zaoberali situáciou v Kežmarku, kde podľa novín na žiadosť jednotlivých národnostných skupín boli odobitné volebné miestnosti.[139].

Podobné množstvo informácii nájdeme aj vo viedenskom denníku „Wiener Neuste Nachrichten“. Tento denník dokonca 17.12. na prvej strane informoval o požiadavke vytvorenia antižidovského bloku. V článku zaregistrovali, že Židia v slovensky písaných novinách vyzvali, aby sa zúčasnili volieb a volili „Áno“. „Doteraz viac alebo menej neutrálny postoj na slovenskej strane bol oficiálne prerušený, keď včera v Bratislave na radnici a iných miestach mesta sa objavili česveno-bielo modré plagáty, ktoré vyzývali k bojkotu židovstva“[140] V viedenských novinách sa zachoval aj celý text tohto protižidovského letáku, ktorý svojim obsahom sa blíži už najradikálnejším vyhláseniam počas slovenského štátu.[141] Aj v týchto novinách nájdeme zmienku o rozdelených volebných miestnostiach v okrese Kežmarok.[142] Noviny uverejnili aj výsledky volieb[143].

Zaujímavé informácie nájdeme aj v „Sudetendeutsche Zeitung“, ktorý vychádzal v Prahe. 17.12. okrem známych informácií o jednotnej kandidátke uverejnili rozhovor s F.Karmasinom. Uvádzajú, že kandidujú 5 Nemci, pričom traja z nich majú šancu sa stať poslancami[144]. 20.12. uverejnili aj výsledky volieb, včítane toho, že boli zvolení dvaja nemeckí poslanci[145].

Antinacistický denník „Pariser Tageszeitung“, ktorý vychádzal v Paríži 20.12.1938  v článku „Ako sa na Slovensku volilo“ rovno napísali „Voľby do prvého slovenského snemu sa uskutočnili v nedeľu na Slovensku celkom podľa nacistického vzoru. Existovala len jediná volebná listina Hlinkovej strany, ktorá samozrejne vyhrala s 98%, pri volebnej účasti 95%. Slováci, Maďari, Nemci a Židia hlasovali osobine.“ [146]. Podľa novín o oddelenie volebných miestnotí požiadali Židia, aby nemohli byť podozrievaní, že sú menej lojálny ako ostatné obyvateľstvo. Týmto vyhlásením aj tieto noviny podľahli vtedajšej ľudáckej propagande.

O voľbách na Slovensku, respektíve ich výsledkoch  uverejnila správy aj poľská tlač – napr. krakovský „Czas“[147]. „Gazeta Polska“[148] informovala aj o jednej kandidátnej listine i o systéme hlasovania „áno“, „nie“. „Ilustrowany kuryer codzienny“ informoval nielen o systéme volieb – jedna kandidátna listiny, na 20 000 hlasov pripadne jeden mandát a pod., ale uviedol aj to, že Židia sa rozhodli kladne hlasovať[149]. „Kurjer Warszawski“ informoval o voľbách už od ich vyhlásenia v novembri 1938 [150] až po samotné voľby a ich výsledky[151].

 

Ako prílohu uverejňujem tri dokumenty, ktoré môžu dosť jasne pomôcť urobiť si konkrétny obraz o voľbách. Predovšetkým sú to pokyny pre volebné komisie ako aj zoznam zvolených poslancov. Za najdôležitejší dokument však považujem nariadenie  Krajinského úradu 75 000/38 prez., ktorým boli rozdelené volebné miestnosti podľa národnostného princípu. Do jazyka dokumentov som nezasahoval, s výnimkou „y“ v tretej osobe množného čísla.

 

 
 
Prílohy

 

Dokument 1

 

Prezídium krajinského úradu v Bratislave.

 

Číslo: 75.000/1938 prez. Sb.h.                           Bratislava, dna 2.dec.1938

Voľba do snemu Slovenskej krajiny,

Zriadenie volebných obvodov.

Príloha: 1.                                                                   Prísne dôverné !

 

Všetkým okresným úradom na Slovensku

a mestskému not.úradu v Bratislave.

 

         Volebné obvody pre odovzdanie hlasovacích lístkov pri voľbe do snemu Slovenskej krajiny treba tak rozdeliť po prípade ich počet rozmnožiť, aby pre príslušníkov jednotlivých národností bola určená zvláštna miestnosť t.j. zvláštna pre voličov slovenskej národnosti zvláštna pre Čechov, zvláštna pre Nemcov, zvláštna pre Maďarov a zvláštna pre Židov.

         Takéto určenie volebných miestností pre príslušníkov jednotlivých národností má sa stať predovšetkým tam, kde tá-ktorá národnosť v dotyčnom volebnom odvode vykazuje aspoň okolo 50 voličov. V sídlach okresných úradov takto má sa stať bezpodmienečne bez ohľadu na počet príslušníkov jednotlivých národností.

         Cieľom tohoto opatrenie je, aby sa aspoň približne zistilo ako sa príslušníci tej- ktorej národnosti zachovali pri voľbe.

         Tieto opatrenia treba urobiť nenápadne tak, aby nevyvolali neželateľné následky, najmä aby sa voličia nedozvedeli, z akého dôvodu sú zadelení do tej- ktorej volebnej miestnosti.

         Prevedenie tejto úpravy vo väčšine prípadov bude vyžadovať rozmnoženie stálych voličských soznamov, aby každá volebná miestnosť mala exempláre dva kompletné voličských soznamov.

         Tam, kde budú voličom vydané legitimačné lístky, príslušná volebná miestnosť, v ktorej má dotyčný volič odvoliť, naznačí sa na legitimačnom lístku. Tam, kde nebudú doručované legitimačné lístky pri doručení hlasovacieho lístku treba voličov upovedomiť o tom, v ktorej miestnoti majú odvoliť, po prípade tým spôsobom, keď ceduľka „Pán.........volí v miestnosti.....“ sa im doručí spolu s hlasovacím lístkom.

         Aby takéto úpravy mohly byť dané či už na legitimačných listkoch či ústne alebo na ceduľkách, musí obecný úrad vopred vo voličských zoznamoch pred menom voliča urobiť nejakú značku, na pr. u Slováka napíše sa I., u Čecha II., U Nemca III., u Maďara IV. a Žida V. Týmto spôsobom si získa obecný úrad prehľad o počte voličov z jednotlivých národností a podľa toho určí v koľkých volebných miestnostiach bude voliť tá ktorá národnosť. Poznamenáva sa, že bude treba do miestnotí pre niektorú národnosť určenej prideliť prípadne aj vyše tisíc voličov, a v obciach, v ktorých podľa § 30.vol.por. dosiaľ bola len jedna volebná miestnosť, je prípustné zriadiť podľa potreby viac volebných miestností.

         Keďže tieto opatrenia vyžadujú času, nech je bezodkladne zariadené všetko potrebné a pri stanovení členov obvodných volebných komisii, ako aj zástupcov dohliadacieho úradu nech je na tieto okolnosti už braný zreteľ.

         Po skončení volieb treba zistiť v každej obci, koľko voličov z jednotlivých národností

a/ na voľbe vôbec na nezúčastnilo,

b/ koľko neodovzdalo platný hlas a

c/ koľko hlasovalo platne.

         O tomto sostaví pán okresný náčelník zvláštny výkaz, obsahujúci všetky obce svojho okresu tohto vzoru:

         Výkaz pán okresný náčelník predloží s odvolaním sa na číslo tohto obežníka /preto si ho naznačí/ ihneď po voľbe za tri dni.

         Tento obežník po prečítaní a osvojení si pokynov v ňom uvedených každý pán náčelník vráti prezídiu krajinského úradu so značkou prísne dôverné.

 

Krajinské prezident:

Dr Šimko v.r.

 

SNA, fond Krajinský úrad, 75 000/1938 prez.

ŠOKA Dolný Kubín, fond Okresný úrad Trstená, 1178/38 prez.

ŠOKA Trenčín, fond Okresný úrad Trenčín, 1589/38 prez. 

 

 

 

 

 

Dokument 2

 

Krajinský úrad v Bratislave.

 

Číslo: 375.518/2a-1938.                                           Bratislava, dňa 7.decembra 1938.

Predmet: Voľba do prvého snemu Slovenskej krajiny,

              Pokyny pre volebné komisie.

 

                                                                                        Voľby!

 

Všetkým okresným úradom, mestskému notárskemu úradu v Bratislave, obecným a obvodným notariátom a obciam.

 

 

         Vzhľadom na to, že voľba do snemu Slovenskej krajiny nie je komplikovaná, krajinský úrad z úsporným dôvodov nedal tlačiť „Pokyny pre obvodné volebné komisie“. Aby však predišlo sa prípadným nedorozumeniam, vydáva sa nižeuvedená úprava o hlavným momentoch volebného pokračovania. Páni notári posledný týždeň pred voľbou nech vysadnú do každej svojej obce učiniť technické prípravy pre voľbu: pri tej príležitosti svolajú všetkých členov a zapisovateľov volebných komisií a podľa možnosti aj zástupcov dozorného úradu a nech ich podľa tejto úpravy poučia.

         Voľbu riadi v obci obvodná volebná komisia. Pre každú volebnú miestnosť musí byť ustanovená zvláštna volebná komisia. Volebná komiia ustaví sa pred započatím voľby, teda ešte pred 8.hodinou tým spôsobom, že zvolí zo seba za predsedníctva najstaršiho člena predsedu a podpredsedu väčšinou hlasov, ak nebolo dosiahnuté väčšiny, rozhodne lós. K ustanoveniu a uznášaniu sa volebnej komisie stačí prítomnosť akéhokoľek počtu členov. Náhradníci zastupujú riadnych členov, ak sú títo neprítomní. Po ustanovení sa volebnej komisie pripustí predseda komisie dôverníkov volebnej strany, ktorí sú prítomní až do vyhlásenia výsledku sčítania hlasov. Volebná komisia zpravidla uznáša sa iba o tom, či má byť určitý hlas za neplatný ztznaný alebo či sa má voľba prerušiť alebo odročiť. Všetky usnesenia komisie majú sa zapísať do zápisnice volebnej.

         Starosta obce najneskoršie tretí deň pred voľbou dodá každému voliču do bytu kandidátnu listinu a v obciach, ktoré majú vyše tisíc obyvateľov alebo ktoré sú prikázané k najbližšej obci, dodá aj legitimačné listky. Nedodané legitimačné lístky a hlasovacie lístky, ako aj potrebné obálky dodá starosta obce volebnej komisii.

         Prípravy k hlasovaniu. Pred započatím hlasovania volebná komisia presvedčí sa, či sú pripravené dva rovnopisy voličských soznamov, zásoba obálok, dve zápisnice o voľbe a hlasovacie soznamy, ďalej či sú po ruke nedodané legitimačné listky a zásoby hlasovacích lístkov, konečne či je pripravená urna, oddelený priestor a schránka na prípadné odloženie hlasovacieho lístku.

         Postup pri hlasovaní. K voľbe smie byť pripustená len tá osoba, ktorá je zapísaná do stálych voličských soznamov tej obce, v ktorej volebné právo vykonáva. Najprv odvolia členovia volebnej komise, ich náhradníci, zapisovateľ a zástupca dozorného úradu. Ak niektorý z týchto je v inej obci zapísaný do voličských soznamov, musí predložiť volebnej komisii potvrdenie okresného úradu a tom, že je v niektorej obci zapísaný do voličských soznamov, a že v tých bolo zaznamenané, že vykoná volebné právo v obci, do ktorej bol vyslatý, vykonávať úradnú funkciu. Toto potvrdenie uloží sa k volebným spisom a odhlasovanie týchto zaznačí sa do volebnej zápisnice. Po tomto sú pripustení k voľbe voličia. Komisia zistí, najprv, či osoba, ktorá chce voliť, je skutočne zapísaná v sozname voličskom, potom odoberie, ak má volič, legitimačný lístok, prečíta z neho hlasne číslo soznamu voličského, meno a priezvisko voliča, aby volič mohol byť vyhľadaný vo dvoch rovnopisoch voličského soznamu. V obciach, v ktorých neboli dodané lístky legitimačné, zistí predseda komisie meno a pirezvisko voliča a vyvolá ho hlasno, aby mohol byť vyhľadaný vo dvoch rovnopisoch voličského soznamu. Ak volič nemá hlasovací listok, alebo ak tento je škrtaný alebo poškodený, vydá mu komisia nový hlasovací lístok a okrem toho obálku a upraví voliča, aby v oddelenom priestore vykonal hlasovanie.

         Ako sa bude hlasovať? Volič má v ruke hlasovací listok a obálku a tak vkročí do oddeleného priestoru, kde vloží hlasovací listok do obálky a potom vynde z oddeleného priestoru a pred komisiou vloží obálku do urny. Takto vykonané hlasovanie má smyseľ hlasovania „áno“. Ak volič nevloží do obálky hlasovací listok a prázdnu obálku hodí do urny, jeho hlasovanie má smyseľ hlasovania „nie“. Takto treba rozumeť slovám naších vedúcich činiteľov, ktorí označili, že bude sa hlasovať slovami „áno“ a „nie“. Pri negatívnom hlasovaní, mal by volič hlasovací lístok odhodiť do pripraveného koša. V praxi však takýto prípad sotva sa prihodí. Za osoby choré alebo slepé, môže vložiť hlasovací lístok do obálky sprievodca podľa doterajších zvyklostí.

         Odovzdanie hlasovacieho lístku, teda odvolenie zaznamená volebná komisia vo dvoch rovnopisoch voličských soznamov  u mena dotyčného voliča. Legitimačné lístky ukladajú sa osobitne a pripoja sa po voľbe k volebným spisom. Keďže v zápise o voľbe má byť výslovne uvedené, koľko mužov a koľko žien zúčastnilo sa na voľbe, potrebné je aby vo zvláštnom výkaze už pri hlasovaní zaznamenával jeden člen komisie, koľko mužov hlasovalo a druhý člen komisie, koľko žien hlasovalo, aby sčítanie hlasov nebolo zdržované zisťovaním počtu mužov a žien.

         Pri hlasovaní treba dbať o tom aby tajnosť hlasovanie bola zachovaná. Poznamenáva sa však, že podľa nálezu Najvyššieho správneho súdu číslo 4.968 Boh. není vážnym porušením tajnosti voľby, ak voličia sami netaja sa tým, ako hlasujú.

         Upozorňuje sa, že volebná komisia môže voľbu prerušiť a tiež aj predľžiť dobu volebnú, ak to okolnosti vyžadajú. Toto bude prichádzať v úvahu tam, kde bolo vyše tisíc voličov prikázaných do jednej volebnej miestnoti a záverečná hodina bola pre nedostatok skúseností zle určená. Komisie treba upozorniť, aby volenie zastavili až po odhlasovaní všetkých voličov, ktorí sú do volebnej miestnoti prikázaní.

         Sčítanie hlasov a zápis o voľbe. Po skončení hlasovania predseda odstráni neupotrebené obálky, hlasovacie lístky a nedoručené legitimačné listky. Potom komisia vyjme z urny všetky obálky, spočíta ich a srovná počet obálok so záznamami vo voličských soznamoch. Potom komisia otvorí obálky a vyberie z nich hlasovacie lístky. Obálky prázdne alebo obsahujúce iný hlasovací lístok, než ktorý dodala krajinská volebná komisa, počítajú sa za neplatné hlasy. Tieto treba odložiť na stranu. Potom spočíta komisia všetky platné hlasy. Za platný treba pokladať každý hlas, odovzdaný na hlasovoacom lístku, ktorý dodala krajinská volebná komisia. Prípadné škrtanie alebo prípadné poznámky, učinené voličom na tomto hlasovacom lístku, neodoberajú platnosť hlasu. Počet platných a neplatných hlasov porovná komisia s počtom voličov, ktorí hlasovali a presvedčí sa či sa počet platných a neplatných hlasov spolu rovná počtu voličov, ktorí hlasovali a poznamená to v zápisnici o voľbe. Výsledok volebný zistí sa dvojnásobným písomným zaznamením v hlasovacích soznamoch. Poznamenáva sa, že záutupca dozorného úradu, zapisovateľ alebo členovia komisie, ktorí volili v tejto obci, i keď sú zapísaní do voličských soznamov inej obce, nesmú byť započítaní do súčtu voličov oprávnených k voľbe v tejto obci, avšak do súčtu voličov, ktorí sa na voľbe skutočne zúčastnili, sa započítajú.

          O priebehu a výsledku voľby napíše komisia zápisnicu vo dvoch rovnopisoch. Zápisnica je teraz jednoduchá a k jej vyplneniu netreba zvláštnych poznámok. Zápisnice podpíšu členovia komisie, zapisovateľ a zástupca dozorného úradu.

         Oznámenie výsledku voľby.V obciach, kde je len jedna volebná miestnosť, odošle volebná komisia jedno vyhotovenie zápisnice o voľbe priamo predsedovi krajinskej volebnej komisie a druhé vyhotovenie okresnému úradu. Súčasne oznámi okresnému úradu na vzore telegramu telegrafične alebo telefonične výsledok hlasovanie. Zápisnice treba zaslať v obálkach, ktoré k tomu to účelu dodal krajinský úrad. Ostatné spisy, teda voličské soznamy, legitimačné lístky, od voličov odobraté, ako aj hlasovacie lístky, obálky, hlasovacie soznamy a iné doklady treba zabaliť a zapečatiť a odovzdať starostovi obce do úschovy.

         V obciach, v ktorých je niekoľko volebných miestností, dá každá volebná komisia zvlášť do obálky zápisnice o voľbách a zvlášť ostatnie volebné spisy a odpošle tieto po zvláštnom poslovi tej volebnej komisí, v ktorej obvode je obecný úrad. Táto komisia  otvorí obálku, obsahujúcu zápisnice o voľbe, sostaví ešte v deň voľby na základe volebných výsledkov, zistených obvodnými volebnými komisiami volebný výsledok, zistených obvodnými volebnými komisiami volebný výsledok z celej obce a napíše o tom zvláštnu zápisnicu vo dvoch vyhotoveniach. Jedno vyhotovenie s jedným vyhotovením zápisnice jednotlivých volebných komisií pošle predsedovi krajinskej volebnej komisie a druhé vyhotovenie s jedným vyhotovením zápisnice jednotlivých volebných komisií pošle okresnému úradu. Zápisnice treba odoslať v obálkach, ktoré dodal na tento cieľ krajinský úrad a to doporučeno-express s označením obálky slovom „Voľby“. Súčasne oznámi volebná komisia celkový výsledok voľby okresnému úradu na vzorke telegramu telegraficky. Trovy poštové znáša obec.

         V krajoch, kde niet železničného spojenia alebo je ono nezodpovedné, bude treba zápisnice poslom zaslať okresnému úradu. Bližšie úpravy o spôsobe dodania výsledkov voľby dostanú obce od príslušných okresných úradov. Podľa toho nech pokračujú presne. Poznamenáva sa, že v deň voľby bude na poštových úradoch permanentná služba, takže v tých krajoch /na západnom Slovensku/ kde pošta a železnica riadne funguje, bude možno použiť tieto.

         Krajinský úrad dôrazne žiada notariáty a obce, aby vynaložily všetky svoje sily a schpnosti na presné prevedenie voľby do prvého snemu slovenskej krajiny. Nech je táto voľba prevedená nielen presne podľa predpisov, ale aj dôstojne a zodpovedne jej historickému významu.                                      

 

                                                                      Za krajinského prezidenta:

                                                                      (nečitateľný podpis)  

 

 

 

Dokument 3.

 

Kto bol zvolený?

Podľa výsledku volieb zo dňa 18.decembra zvolení boli do prvého slovenského parlamentu:

 

1. Dr.Jozef Tiso, predseda slovenskej vlády. Bánovce nad Bebravou.

2. Karol Sidor, minister. Bratislava.

3. Jozef Sivák, škôldozorca, Prievidza.

4. Dr.Jozef Buday, kanonik, Nitra.

5. Dr.Martin Sokol, gen.tajomník, Bratislava.

6. Dr.Karol Mederly, hlavný radca, Bratislava.

7. Pavel Teplanský, minister, Suchá nad Parnou.

8. Matúš Černák, nimister, Bratislava.

9. Dr.Ferdinand Ďurčanský, minister, Bratislava.

10.Dr.Miloš Vančo, minister, Turčiansky Svätý Martin.

11.Alexander Mach, šéf úradu propagandy, Bratislava.

12.Štefan Danihel, roľník, predseda Zemedelskej rady, Sološníca.

13.R.Čavojský, hl.taj.odb.org.rob., Bratislava.

14.Št.Surovjak, predseda Sväzu slov.žel., Žilina.

15.Anton Hancko, predseda Sdruž.slov.odb.org., Žilina.

16.Ing.Franz Karmasin, Staatssektretär, Bratislava-Pressburg.

17.Esterházy János, főldbirtokos, Ujlak.

18. Anton Šimko, gr.-kat.farár, Vyšná Oľka.

19. T.J.Gašpar, odb.radca, spisovateľ, Bratislava.

20.Dr.Mikuláš Pružinský, statkár, Mitošiny.

21.Ján Petrovič, riad.Slov.poklad., Bratislava.

22.Dr.Eugen Filkorn, riad.Svoradova, Bratislava.

23.Dr.Gejza Fritz,  hl.s.radca, Solivar pri Prešove.

24.Ján Liška, gen.taj.odch.komory, Bratislava.

25.Julius Stano, vládny tajomník, Bratislava.

26.Vladimír Moravčík, šéfredaktor „Slov.denníka“, Bratislava.

27. Dr.Štefan Polyák, statkár, Záblatie.

28. Dr.Karol Kőrper, kanonik, prednosta kult.odboru mšano, Bratislava.

29. Dr.inž.Peter Zaťko, gen.taj.Ústred.sdruž.slov.priem., Bratislava.

30. Pavol Čarnogurský, odb.prednosta mšano, Vajnory.

31.František Slameň, robotník, predseda odb.org.rob., Horná Lehota.

32.Dr.Ján Ferenčík, farár, Ružomberok.

33. Gejza Medrický, redaktor, Bratislava.

34. Andrej Germuška, riad.uč.ústavu, Prešov.

35. Anton Šalát, profesor, Hájníky.

36. Koloman Horniš, št.učiteľ, Kys. Nové Mesto.

37. Teodor Turček, roľník, Nedanovce.

38. Vojtech Husárek, správca-učiteľ, Bratislava.

39. Pavel Florek, profesor, Turčiansky Svätý Martin.

40. Štefan Haššík, tajomník, Michalovce.

41. Dr.Ferdiš Klinda, odb.prednosta min.hosp., Bratislava.

42. Ferdinand Mondok, správca fary, Senica nad Myjavou.

43. Martin Morháč, obchodník, Breznička nad Ipľom.

44. Konštantín Čulen, žel. úr., spisovateľ, Bratislava.

45. Dr.Matej Huťka, ver. notár, Michalovce.

46. Jozef Steinhűbl, Pfarrer, Sklené-Glaserhay.

47.   Július Magúth, vedúci notár, Spišské Podhradie.

48. Vincent Boleček, farár, Nemčiňany.

49.Ján Hollý, ústredný tajomník, Bratislava.

50.  Vojtech Plechlo, dekan-farár, Dolné Dubové.

51.  Dr.Pavel Opluštil, riad.bitúnku, Bratislava.

52.  J.S.Vančo, roľník, legionár, Plavnica.

53.  Dr.Frant.Hrušovský, riad.gymnázia, Kláštor pod Znievom.

54.  Rudolf Schwarz, legionár, správca-učiteľ, Banská Bystrica.

55.  MUDr.Gejza Rehák, riad.št.nem., Bratislava.

56.  Ján Mora, ústr.taj.rob.organizácie, Bratislava.

57.  Jozef Drobný, pošt.riaditeľ, preds.Spolku slov.poštárov, Bratislava.

58.  Gejza Horňák, gr.-kat. správca-učiteľ, Starina.

59.  Dr.Anton Hudec, pravotár, Trenčín.

60.  Vojtech Horák, školský inšpektor, Vajnory.

61.  Jozef Šrobár, kanonik, Bratislava.

62.  Dr.Emil Bolestav Lukáč, profesor, Bratislava.

63.  Štefan Beniak, roľník, Rybany.

 

Slovák, 20.12.1938, s.3.

 

 

Tabuľka 1

Výsledky volieb podľa nariadenia Krajinského úradu 75 000/38 prez. podľa národnostne členených volebných komisii[152]

 

Mesto

Počet voličov

Počet voličov, ktorí nehlasovali

Počet voličov, ktorí hlasovali neplatne

 

Slováci

Česi

Nemci

Maďari

Židia

Slováci

Česi

Nemci

Maďari

Židia

Slováci

Česi

Namci

Maďari

Židia

Bánovce n.B.

1689

   74          

    0

    0

 363

 120

  14

    0

    0

  50

  12

   3

    0

   0

   0

%

 

 

 

 

 

  7,1%

18,9%

 

 

13,7%

0,71%

4,05%

 

 

 

Hron.Beňadik

 741

     8

    0

    7

   39

    0

    2

    0

   1

    0

    0

   3

     0

   0 

   0

%

 

 

 

 

 

 

 25%

 

14,2%

 

 

37,5%

 

 

 

Kežmarok

1527

 238

1543

 188

 348

 164

  56

 192

  55

  58

  36

  20

  71

    9

    4

%

 

 

 

 

 

10,7%

23,5%

12,4%

29,2%

10,5%

2,35%

8,4%

 4,6%

4,7%

0,7%

Levoča

2722

 188

  315

  101

 250

 100

  36

  51

  24

  15

  44

  11

  27

   4

    0

%

 

 

 

 

 

 3,6%

 19,1%

16,1%

23,7%

  6%

 1,6%

 5,8%

 8,5%

 3,9%

 

Nitra

7501

 878

 218

1052

2546

 647

  80

  24

  107

 244

   14

   62

     2

    4

    3

%

 

 

 

 

 

8,6%

9,1%

11,0%

10,1%

9,5%

0,18%

7,06%

0,91%

0,38%

0,11%

Nová Baňa

2924

   67

     0

    58

    33

 295

   7

    0

    2

    2

   20

   10

     0

     0

     0

%

 

 

 

 

 

10,0%

10,4%

 

 3,4%

6,06%

0,68%

14,9%

 

 

 

Piešťany

5977

  538

  186

  149

1009

 402

  71

    7

   34

  160

   16

    15

     0

     0

     0

%

 

 

 

 

 

6,7%

13,1%

 3,7%

22,8%

15,8%

0,25%

2,78%

 

 

 

Poprad

1179

  221

  453

  139

 322

  89

   19

   35

   13

    35

     2

      7

     0

     0

     0

%

 

 

 

 

 

7,54%

8,59%

7,72%

9,35%

10,8%

0,16%

3,16%

 

 

 

Púchov

1523

 165

   33

     0

 160

  80

  30

    7

     0

    17

     6

     24

 

 

 

%

 

 

 

 

 

5,25%

18,8%

21,2%

 

10,6%

0,39%

14,5%

 

 

 

Sp.N.Ves

6063

 345

  519

  403

 411

 458

  84

 109

  67

   18

  70

   50

     6

     1

     0

%

 

 

 

 

 

7,55%

24,3%

21%

16,6%

4,37%

1,15%

14,4%

1,15%

0,24%

 

Topoľčany

3311

 277

    49

  91

1261

 236

   28

   9

   11

   87

    6

   19

     0

     0

     0

 

 

 

 

 

 

7,12

9,02%

18,3%

12%

6,89%

0,18%

6,85%

 

 

 

Trenčín

4193

1117

  116

  132

1051

  284

  17 2

  21

  27

 107

  38

 170

   4

    0

     0

%

 

 

 

 

 

6,77%

15,3%

18,1%

20,4%

10,1%

0,9%

15,21

3,44%

 

 

Trenč.Teplic

1059

 283

  43

  25

  173

  104

  53

   11

    7  

    23

     4

    24

    0

    0

     0

%

 

 

 

 

 

9,82%

18,7%

25,5%

28%

13,2%

0,37%

8,48%

 

 

 

Trstená

1080

   68

     0

     0

    97

    37

    6

     0

     0

      6

     4

     1

    0

    0

     0

%

 

 

 

 

 

3,42%

8,8%

 

 

6,09%

0,37%

1,47%

 

 

 

Veľká Bytča

1359

  149

    33

     11

   215

     67

    7

     9

     6

    25

     5

     5

     0

     0

     2

%

 

 

 

 

 

4,93%

4,69%

27,7%

54,5%

11,6%

0,36%

3,35%

 

 

0,93%

Zlaté Moravce

1806

 180

    0

 183

  279

  105

  37

     0

   36

  44

   5

  16

     0

     0

     0

%

 

 

 

 

 

5,81%

20,5%

 

19,3%

15,7%

0,27%

8,88%

 

 

 

 

 

 

Tabuľka 2

Výsledky volieb podľa nariadenia Krajinského úradu 75 000/38 prez. podľa národnostne členených volebných komisii

 

Okres

Počet voličov

Počet voličov, ktorí nehlasovali

Počet voličov, ktorí hlasovali neplatne

 

Slováci

Česi

Maďari

Nemci

Židia

Slováci

Česi

Nemci

Maďari

Židia

Slováci

Česi

Nemci

Maďari

Židia

Bánovce n.B

19957

  170

   82

   23

  466

1464

  25

   8

   2

   56

 203

   8

    0

    0

   1

%

 

 

 

 

 

7,33%

14,7%

9,75%

8,69%

 12%

1,01%

 4,7%

 

 

0,21%

Kežmarok

 8394

  414

 7575

  193

  783

 631

   82

  606

   55

   91

   70

   32

   146

    9

    5

%

 

 

 

 

 

7,51%

19,8%

8%

28,4%

11,6%

0,83%

7,72%

1,92%

4,66%

0,63%

Levoča

11017

  118

  682

  101

  436

  427

   36

   73

   24

   28

   104

   11

   28

    4

    0

%

 

 

 

 

 

3,87%

30,5%

10,7%

23,7%

6,42%

0,94%

9,32%

4,10%

3,96%

 

Nitra

35542

  991

  406

 7827

 2695

 2078

  101

   28

 636

  248

  53

  64

   2

  355

    3

%

 

 

 

 

 

5,84%

10,1%

6,89%

8,12%

9,20%

0,14%

6,45%

0,49

4,53%

0,11%

Nová Baňa

16832

  250

 3159

  114

  146

  812

  31

  759

   11

     2

   41

   31

    6

     0

     0

%

 

 

 

 

 

9,8%

12,4%

24%

7,53

1,36%

0,24%

12,4%

0,18%

 

 

Piešťany

22854

  538

  186

  149

 1431

 1245

  71

   7

  34

 248

 514

  15

    0

     0

     0

%

 

 

 

 

 

5,44%

13,1%

3,76%

22,8%

17,3%

2,24%

2,78%

 

 

 

Púchov

16377

  540

  155

   3

  347

1134

  53

  13

   0

  24

   91

  27

    0

     0

     0

%

 

 

 

 

 

6,92%

9,81%

8,38%

 

6,91%

0,55%

 5%

 

 

 

Sp.Nová Ves

17164

 390

1405

  459

  456

  974

   94

  182

   78

   22

  289

   50

   60

      2

     0

%

 

 

 

 

 

5,67%

24,1%

12,9%

16,9%

4,82%

1,66%

12,8%

4,27%

0,43%

 

Topoľčany

34988

  442

  268

   91

 1388

 1456

   56

  10

   11

   97

   19

   21

     0

     0

     0

%                            

 

 

 

 

 

4,16%

12,6%

3,73%

12%

6,98%

0,05%

4,75%

 

 

 

Trenčín

30061

2442

   191

   179

 1529

  1964

  369

   38

   34

  154

  268

  260

    6

     6

    20

%

 

 

 

 

 

6,53%

15,1%

19,8%

18,9%

10%

0,89%

10,6%

3,14%

3,35%

1,3%

 


Zusammenfassung

 

Die Wahl im slowakischen Landtag im Jahr 1938. Nachdenken über einige Dokumente

 

In der Zeitspanne der Autonomie der Slowakei (von 6.10.1938 bis 14.3.1939) gelang es einer, an Klerus und Volk orientierten politischen Partei – der HSĽS (Hlinkas slowakische Volkspartei), schrittweise das Machtmonopol an sich zu reißen. Im Laufe einiger Wochen hat sie einem Teil von politischen Parteien einen Bund mit HSĽS aufgezwungen (Agrarpartei, Gewerbepartei u.a.), und manche verboten (Kommunistische Partei, Sozialdemokratische Partei, Jüdische Parteien). Anschließend veranstaltete sie die Wahl mit einheitlicher Kandidatenliste.

Während der Wahlkampagne kamen Angriffe gegen Tschechen und Antisemitismus zu Wort. Die Tschechen und Juden durften nicht kandidieren, für die Minderheiten wurden jeweils einzelne Wahlräume errichtet. In auf diese Art und Weise realisierter Proportionalwahl, die bei einheitlicher Kandidatenliste ihren Sinn bereits verloren hatte, gewann HSĽS die Stimmenmehrheit (dementsprechend 50 von 63 Abgeordneten).

Vorliegender Forschungsbericht beruht auf den Archivdokumenten und zeitgenössischer Presse.

 

 

 

Preložila: Mgr.K.Psicová

Recenzoval: Doc.PhDr.P.Švorc, CSc.

Katedra slovenských dejín

Prešovská univerzita

Prešov

 



[1] Přítomnost, 12.10.1938, s.10.

[2] K problematike autonómie Slovenska pozri napr. HÁJEK, M.: Od Mnichova k 15.březnu. Praha 1959. HOENSCH, J.K.: Slowakei und Hitlers Ostpolitik (Hlinkas Slowakische Volkspartei zwischen Autonomie und Separation). Köln, - Graz 1965. LIPSCHER, L.: Ľudácka autonómia - ilúzie a skutočnosť. Bratislava 1957. LIPTÁK, Ľ.: Autonómia Slovenskej krajiny od Mníchova k 14.marcu. In: Odboj a revoluce, 4, 1966, č.5.

[3] Činnosť týchto strán bola postupne zastavená, respektíve zakázaná.

[4] Bližšie pozri RATAJ, J.:  O autoritativní národní stát. Praha 1997. RATAJ, J.: Krize českého politického myšlení za druhé republiky. In: Z druhé republiky I. Praha 1993, s.6-154.

[5] Bližšie pozri KVAČEK, R.: Jednání o československý národností status v roce 1938. In: Acta Universitativ Carolinae. Philosophica et Historica 1, 1977, s.105-143. BYSTRICKÝ, V.: Národnostný status a štátoprávne programy na Slovensku roku 1938. In: Historický časopis, 40, 1992, 1, s.52-67.

[6] Pozri napr. články "Všetky branné organizácie na Slovensku rozpustené". In: Slovenská pravda, 30.10.1938.

"Všetky sokolovne do majetku Hlinkových gárd". In: Slovák, 16.12.1938, s.1.

K.Sidor 29.10.1938 medzi iným povedal v Ružomberku: „Ako malú ukážku našej roztrieštenosti uviedol, že v Bratislave bolo 895 spolkov a v Košiciach 480. Prečo bolo toľko spolkov? Prečo bolo toľko politických strán? Preto, lebo mnohí túžili po vodcovstve, i za cenu zrady slovenských záujmov.“ In: Slovák, 1.11.1938, s.3.

[7] Pozri napr. článok "Odborové sjednotenie". In: Slovák, 23.11.1938, s.4. Článok "Význam a potrebnosť odborových organizácii" (R.Čavojský). In:  Slovák, 1.12.1938, s.2. Článok "Významné uznesenie kresťanských odborárov". In:  Slovák, 8.12.1938, s.5. Rozhodujúcu úlohu zohral Rudolf Čavojský.

[8] Už 12.10.1938 uverejnil Slovák na prvej strane clánok „Začína sa čistenie“.

[9] K.Sidor už 19.10.1938 nachádzal nepriateľov:“...pomaly začínajú sa preberať z omráčenia ľudia starého režimu...kujú intrigy, schádzajú sa na tajné porady, pripravujú sa na útok a chcú zašantročiť slovenský vývin znovu do slepej uličky...Ale ožívajú už aj Česi na Slovensku. Schovaní o odbočkách českých strán na Slovensku...“. Slovák, 19.10.-1938, s.1.

[10] Pozri napr. článok "Začalo sa nové obdobie slovenského školstva. V duchu Andreja Hlinku! - Paľo Čarnogurský na mieste Kalouskovom". In: Slovák, 13.10.1938, s.2.

[11] Pozri napr. články Zmeny na bratislavskej univerzite“. In: Slovák, 27.10.1938, s.3.  „Výchovu mládeže postavíme na slovenské základy“. In: Slovák, 26.11.1938, s.3 a i.

Pozri napr. MLYNÁRIK, J.: Českí profesori na Slovensku. Diel I. Českí profesori a ich slovenskí žiaci na Univerzite Komenského v rokoch 1919-1949. Praha 1994. NIŽŇANSKÝ, E.: Demokracia a nacionalizmus. In: Studia historica Nitriensia V. Nitra 1996, s.227-246. NIŽŇANSKÝ, E.: K problému vzťahu Slovákov a Čechov v období II.ČSR. In: Acta Univrsitatis Palackianae Olomoucensis. Historica 27-1996, s.189-205. RYCHLÍK, J.: Češi a Slováci ve 20.století. Česko-slovenské vztahy 1914-1945. Bratislava 1997.

[12] Pozri napr. článok „Uvoľnia sa vedúce miesta pre Slovákov!“. In: Slovák, 10.11.1938, s.3.

[13] Pozri napr. článok „Súdnictvo do slovenských rúk“. In: Slovenská pravda, 26.11.1938, s.3.

[14] Bližšie pozri BODENSIECK, H.: Das Dritte Reich und die Lage der Juden in der Tschecho-Slowakei nach München.In: Vierteljahreshefte für Zeitgeschichte, 9, 1961, s.249-261. KAMENEC, I.: Židovská otázka a spôsoby jej riešenia za autonómie Slovenska. In: Nové obzory, 10, 1968, s.155-180. NIŽŇANSKÝ, E. - SLNEKOVÁ, V.: Deportácie Židov za autonómie Slovenska 4.-5.11.1938. In: Studia historica Nitriensia V. Nitra 1996, s.66-185. NIŽŇANSKÝ, E.: Die Deportation der Juden in der Zeit des autonomen Slowakei im November 1938. In: Jahrbuch fűr Antisemitismusforschung 7, 1998, s.20-45.

[15] F.Ďurčanský povedal 29.10.1938 v Ružomberku: „Volám slovenský národ na stráž proti domácim a zahraničným židovským špekulantom, ktorí jak jednoduchého roľníka, tak i celý národ priviedli do záhuby. In: Slovák, 1.11.1938, s.3.Pozri aj články: „Výstraha židom, ktorí škúlia za hranice. In: Stredoslovenské noviny, 21.10.1938, s.3. Židovská otázka. In: Podtatranský kraj, 28.10.1938, s.4. „Židia musia sa preorientovať“ In: Slovenská pravda, 1.11.1938, s.3 a i.

[16] Pozri napr. články „Celá tlač na Slovensku pod vládnym dozorom“. In: Slovák, 29.10.1938, s.3.

„Vládni komisári pre tlač“. In: Stredoslovenské noviny, 4.11.1938, s.1. Svoju úlohu zohral aj Úrad propragandy, ktorý vznikol na konči októbra 1938 na čele s A.Machom.

[17] Slovák, 6.11.1938, s.2.

[18] Slovenská politika, 22.11.1938, s.1.

[19] Slovák, 30.11.1938, s.2.

[20] Bližie pozri DEÁK, L.: Slovensko v politike Maďarska v rokoch 1938-1939. Bratislava 1990.  VÁVRA, F.- EIBEL, J.: Viedenská arbitráž - dôsledok Mníchova. Bratislava 1963.  Viedenská arbitráž (2.november 1038) - Mníchov pre Slovensko. Bratislava 1993.  VIETOR, M.: Dejiny okupácie južného Slovenska 1938-1945. Bratislava 1968.  ŽUDEL, J.: Zmeny československo-maďarských hraníc v dôsledku viedenskej arbitráže. In: Slovenská archivistika 26, 1991, č.2, s.34-43.

[21] Slovensko stratilo po Viedenskej arbitráži 10 423 km2 s 859 885 obyvateľmi, z toho bolo 276 287 Slovákov, 505 808 Maďarov, 26 181 Židov, 8 967 Nemcov a 1829 Rusínov. Bližšie pozri napr. HOENSCH, J.K.: Der ungarische Revisionismus und die Zerschlagung der Tschechoslowakei. Tübingen 1967, s.189.a n.

[22] HÁJEK, M.: Od Mnichova k 15.březnu. Praha 1959, s.19.

[23] LIPTÁK, Ľ.: Autonómia Slovenskej krajiny. Od Mnichova k 14.marcu 1938. In: Odboj a revoluce. Zprávy č.5, Praha 1966, s.45.

[24] LIPTÁK, Ľ.: Slovensko v 20.storočí. Bratislava 1968, s.166.

[25] MARSINA, R.-ČIČAJ, V.-KOVÁČ, D.-LIPTÁK, Ľ.: Slovenské dejiny. Martin, Matica slovenská. b. r., s.241.

[26] KAMENEC, I.: Slovenský stát. Praha 1992, s.11.

[27] ZUDOVÁ-LEŠKOVÁ, Z.: Slovensko v druhej republike. (Autonomistické snahy slovenskej politickej reprezentácie). In: Z druhé republiky II. Praha 1993, s.242-339

[28] Tamtiež, s.291-296

[29] Pozri napr. MURÍN, K.: Spomienky a svedectvo. Partizánske 1992. ČARNOGURSKÝ, P.: 6.október. Bratislava 1993.

[30] Slovák, 25.10.1938, s.1.

[31] KOČIŠ, A.: Náš siedmy sjazd. Pamätnica VII.sjazdu HSĽS. 1936, s.16.

[32] Bližšie pozri KOČIŠ, A.: Náš siedmy sjazd. Pamätnica VII.sjazdu HSĽS. 1936.

[33] Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť komunistickej strany 9.10.1938. Krajinský úrad nariadil 16.11.1938 zastaviť a zakázať ďalšiu činnosť Československej sociálno-demokratickej strany robotníckej na Slovensku. 22.11.1938 zastavil aj činnosť Deutsche sozialdemokratische Arbeiterpartei na Slovensku. 24.11.1938 zastavi a zakázal činnosť Židovskej stany na Slovensku. 25.11.1938 zastavil a zakázal činnosť Sjednotenej socialisticko-sionistickej strany robotníckej na Slovensku.

Bližšie pozri napr. ŠUCHOVÁ, X.-RUMAN, L.-NIŽŇANSKÝ, E.:Dokumenty o likvidácií politických strán v období autonómie Slovenska na príklade československej sociálnej demokracie. In: Studia historica Nitriensia VI., 1997, s.217-248.

[34] Krajinský úrad to nariadil 24.11.1938.

Pozri napr. články: Národniari sa nepridali pre otázky osobné. In: Slovenská pravda, 25.11.1938, s.2. Konečne! Národná strana rozpustená. In: Slovenská pravda, 27.11.1938, s.3.Koniec slov.národnej strany. In: Slovenská politika, 27.11.1938, s.1.Nevyhnutný rez. K zastaveniu činnosti SNS. In: Slovák, 4.12.1938, s.4. SNS spája sa so stranou národnej jednoty. In: Slovák v Amerika, 27.12.1938, s.1.

[35] Slovák-týždenník, 13.11.1938, s.1.

[36] Slovenská pravda, 11.11.1938, s.3.

[37] Slovenská politika, 10.11.1938, s.1.

[38] Slovák, 30.11.1938, s.1.

[39] Slovenská pravda, 18.12.1938, s.1.

[40] Článok „9000 českých úradníkov a zamestnancov opustí Slovensko“. In: Slovák, 14.12.1938, s.1.

[41] Těsnopisecká zpráva o 157.schůzi poslanecké sněmovny Národního shromáždění republiky Česko-Slovenské v Praze ve středu dne 14.prosince 1938, s. 23-4. Vo vzťahu k českej komunite na Slovensku povedal: „...Dochádza  nám mnoho sťažností o postupe proti českým zamestnancom na Slovensku. Nemáme nič proti tým opatreniam, ktoré boli urobené proti zamestnancom, kterí se prrvinili proti platným zákonom a predpisom. Bolo však postihnutých tisíce zamestnacov, kterí poctivo a s láskou k slovenskému ľudu konali svoje povinnosti za okolností často velmi ťažkých“.

 

Těsnopisecká zpráva o 157.schůzi poslanecké sněmovny Národního shromáždění republiky Česko-Slovenské               v Praze ve středu dne 14.prosince 1938, s.33.

[43] Slovák, 16.12.1938, s.3.

[44] Těsnopisecká zpráva o 157.schůzi poslanecké sněmovny Národního shromážďení republiky Česko-Slovenské v Praze ve středu dne 14.prosince 1938, s.35-6.

[45] Těsnopisecká zpráva o 127.schůzi senátu Národního shromáždění republiky Česko-Slovenské v Praze ve čtvrtek dne 15.prosince 1938, s.11n.

 

[46] Těsnopisecká zpráva o 127.schůzi senátu Národního shromáždění republiky Česko-Slovenské v Praze ve čtvrtek dne 15.prosince 1938, s.25-28.

[47] Těsnopisecká zpráva o 127.schůzi senátu Národního shromáždění republiky Česko-Slovenské v Praze ve čtvrtek dne 15.prosince 1938, s.18n.

[48] Slovák, 11.10.1938, s.3.

[49] Slovák, 1.11.1938, s.2. M.Černák bol organizátorom „čistiek“ na Slovensku  v oblasti školstva. Patril k radikálom  v radoch HSĽS s pronemeckou orientáciou, neskôr sa stal  vyslancom slovenského štátu v III.ríši. Aspoň o číselnom rozsahu čistiek nás informuje Pavol Čarnogurský, ktorý po odstránení ministerského radcu Břetislava Kalouska mal na starosti národné školy. Na zasadnutí Slovenského snemu vo februári 1939 k problematike školstva uviedol:"...odstránili sme v prvom rade 126 židovských učiteľov, ktorí už v dôsledku svojej rasovej príslušnosti muselí stáť v protive s národnou a kresťanskou výchovou našej mládeže. Slovenské ministerstvo školstva odstránilo z národných škôl 884 učiteľov českej národnosti...boli odstránení viacerí školskí inšpektori...správcovia a riaditelia škôl". In: Tesnopisecké správy Slovenského snemu, 2.schôdza Snemu Slovenskej krajiny v dnoch 21.-23.februára 1939, s.50.

Pozri aj  články "Žiadame rýchle rozhodnutie!". In: Slovák, 27.11.1938, s.6. "Zmeny v školskej správe". In: Slovenský denník, 15.10.1938, s.1. "Referát MŠANO mení sa v ministerstvo školstva". In: Slovenský denník, 16.10.1938, s.3. "Za radikálne reformy kultúrne a školské". In: Slovák, 20.10.1938, s.2. Článok "Nástup nového ducha". In: Slovák, 20.10.1938, s.3."Očista v školstve". In:  Slovák, 23.11.1938, s.2. "Čistenie v školstve". In: Slovák, 24.11.1938, s.2.

[50] Slovák, 13.12.1938, s.2.

[51] Vojenský historický archív Praha, Fond Hlavný štáb 1918-1939/Dodatky I.časť Maďarsko, Kartón 23/3258

[52] Slovák, 8.12:1938, s.1.

[53] Slovák, 11.12.1938, s.2.

[54] Slovák, 30.11.1938, s.1.

[55] Slovenský hlas, 8.12.1938, s.1.

[56] Slovák, 19.11.1938, s.2. Tento článok si všimlo aj viedenské vydanie nacistického denníka Vőlkischer Beobachter, 19.11.1938, s.1.

[57] Vojenský historický archív Praha, Fond Hlavný štáb 1918-1939/Dodatky I.časť Maďarsko, Kartón 23/1447.

[58] Vojenský historický archív Praha, Fond Hlavný štáb 1918-1939/Dodatky I.časť Maďarsko, Kartón 22/2318.

[59] Vojenský historický archív Praha, Fond Hlavný štáb 1918-1939/Dodatky I.časť Maďarsko, Kartón 23/2115.

[60] VB-NA, 18.12.1938, s.8, článok „Lantagswahl in der Slowakei“.

[61] Slovák, 7.12.1938, s.1

[62] Slovák, 14.12:1938, s.1.

[63] Wiener Neuste Nachrichten, 17.12.1938, s.1.

[64] O časti tohto plagátu, respektíve antižidovskej propagande Úradu propagandy informoval aj nacistický Vőlkischer Beobachter.  VB-Wiener Ausgabe, 17.12.1938, s.5, článok „Nationalsozialistische Großkundebung in Preßburg“. Pozri aj VB-Norddeutsche Ausgabe, 18.12.1938, s.5.

O plagáte „Slováci – kresťanie“ sú informácie aj v ŠOKA Žilina, fond OÚ V.Bytča, 1393/38 prez. Četnícka stanica z Ilava oznámila do V.Bytče, aby čakali 2 pánov z Bratislavy z Úradu propagandy, ktoré donesú plagáty „Verím v Slovenskú krajinu“ a „Slováci – kresťania“. 16.12.1938 potom okresný náčelník nariadil novátom „dajte ihneď vyvesiť na viditeľnom mieste v obciach vášho spávneho obvodu“.

[65] ŠOKA Žilina, fond OÚ Žilina, 41 247/38 adm.

[66] ŠOKA Poprad, prípis 381.706/1938 – 2a z 10.12.1938 – Voľba do snemu Slovenskej krajiny, verejné počúvanie rozhlasu. Podľa citoval vyhlášky 11.12. rečnil Dr.F.Klinda, 12.12. Dr.E.Lukáč, 13.12. posl. Suroviak a Dr.E.Filkorn, 14.12. posl. J.Drobný, 15.12. dr.Zaťko, 16.12.F.Karmasin a 17.12.1938 všetci ministri.

 

[67] Slovenský národný archív (ďalej SNA), fond Krajinský úrad  (KÚ), kartón 300, mat.208-243, hlásenia okresných úradov z Piešťan, Ilavy, Púchova, Skalice, Vranova, Trnavy, Krajinského veliteľstva četníctva.

ŠOKA Považská Bystrica, fond OÚ Ilava, 17/1939 prez. Hlásenie četníckej stanice  v Dubnici z 23.12.1938 OÚ v Ilave. Priložené sú aj texty letákov. ŠOKA Vranov, fond OÚ Vranov, 108/39 prez. je zachovaný text plagátu „Slovenským voličom“.Pozri aj Prehľad dejín KSČ na Slovensku. Bratislava 1971, s.242.

[68] O rozšitovaní  komunistických letákov proti voľbám v Bratislave sme informovaní z nacistických novín Vőlkischer Beobachter, VB-Norddeutsche Ausgabe, 19.12.1938, s.2.

[69] SNA, fond KÚ, kartón 300, mat.208-243. Hlásenie OÚ v Stropkove Krajinskému úradu z 19.12.1938. Hlásenie OÚ v Bardejove KÚ z 26.12.1938.

[70] V Trnave napr. boli 7.a 8.12.zapálené obidve židovské synagógy, pričom došlo aj k útokom na židovské obchody a domy. Bližšie pozri SLNEKOVÁ, V.: „Židovská otázka“ na úrovni mesta – Trnava v období autonómie Slovenska. In: Studia Historica Nitriensia V, 1996, s.185-203.

[71] „Ústredná kancelária aut.ort.žid.náb.obcí na Slovensku a Podkarp. Rrusi v Bratislave, totiž, práve tak, ako aj skorej spomenutá „žid.ústr.úradovňa pre krajinu Slovenskú“, vyzvala svojich stúpencov, aby pri voľbách do prvého slovenského snemu odovzdali svoje „Áno“ ako prejav loyality k národnej samobytnosti slovenského národa. Činila to v obežníku rozoslanom ortodoxnému židovstvu na Slovensku.“

SNA, Fond Policajné riaditeľstvo, kartón 558/Mat.294/9.

[72] „Čo sa týka politického stanoviska ústrednej úradovne, resp. jej vedúcich činiteľov, títo pred voľbami do prvého Slovenského Snemu vydali známy leták s nadpisom „Židia“, v ktorom vyzývali židovstvo na Slovensku, aby celým svojím počtom hlasovalo na vládnu kandidačnú lsitinu. Tento leták bol aj v časopise „Židovské noviny“ zo dňa 9.decembra 1938 čis.24 uverejnený na vedúcom mieste, ku ktorému napísal der.Otto Lòbl úvodník s nadpisom „Židia a voľby“, v ktorom nabádal Židov, aby odovzdali svoje „áno“ ako prejav svojho pozitívneho postoja k štátnej samostatnosti Slovenska, k národnej samobytnosti slovenského národa a ako prejav ich nezlomnej viery v spravodlivosť. Tento leták bol potom ešte aj v čísle 25.tohoto časopisu zo dňa 16.decembra 1938 uverejnený. Po voľbách bol v tom samom časopise čís.26 z pera Dra Ottu Lòbla uverejnený ďalší článok s nadpisom „ďakujeme“, v ktorom pochválne potvrdzoval politickú vyspelosť židovstva v tom smere, že sa vie zaradiť do politického diania bez ohľadu na obavy, ktoré má pred ďalším vývojom vecí. V čísle 3 tohoto časopisu zo dňa 20.januára 1938 napísal dr. Lòbl s nadpisom „Slovenský parlament“ loyálnu úvahu.“

SNA, Fond KÚ,  Kartón 309, 12693/39 prez., 75365/38 prez.

[73] Židovské noviny, 9.12.1938, s.1, 16.12.1938, s.1.

[74] SNA, fond KÚ, Kartón 227/75 000/38 prez.

[75] Židovské noviny, 23.12.1938, s.1

[76] Slovák, 20.12.1938, s.1.

[77] Slovenský hlas, 20.12.1938, s.1.

[78] Ilustrowany kuryer codzienny, 20.12.1938, s.2.

[79] SNA, fond Krajinský úrad, kartón 309 bez čísla. Hlásenie OÚ z Nového Mesta nad Váhom PKÚ z 28.11.1938.

[80] Slovák, 6.12.1938, s.4.

[81] ZUDOVÁ-LEŠKOVÁ, Z.: Slovensko v druhej republike. (Autonomistické snahy slovenskej politickej reprezentácie). In: Z druhé republiky II. Praha 1993, s.242-339

 

[82] Slovák, 20.11.1938, s.1.

[83] Vőlkischer Beobachter, (Wiener Ausgabe, ďalej VB-WA) 23.11.1938, s.5. Rozhovor v skrátenej podobe vyšiel aj v Norddeutsche Ausgabe (ďalej VB-NA) 24.11.1938, s.8.

[84] ĎURČANSKÝ, F.: Biela kniha. I. zv. Trenčín 1993, s.60.

[85] Národnie noviny, 10.2.1939, s.1. „Na otázku prečo 87 000 Židov nemá zastúpenie v Slovenskom sneme, odpovedal dr.Tiso, že Židia mali príležitosť podať si vlastnú židovskú kandidátku do slovenskému Snemu. To nemurobili. ,Bola u mňa aj delegácia slovenských Židov, ktorá zdôraznila svoju lojalitu oproti slovenskej vláde, ale nepožadovala zastúpenie v slovenskom Sneme,“.

[86] VB-WA, 17.12:1938, s.5.

[87] VB-WA, 22.11.1938, s.5.

[88]ŠOKA Poprad, fond OÚ Poprad, 16907/38 adm. Nariadenie KÚ 368:233/2a/1938 z 24.11.1938. Predmet: Voľba do prvého snemu Slovenskej krajiny. Okresné úrady v tomto ohľade dostali 24.11.1938 aj telefonogram z Krajinského úradu, pretože okresné úrady  hneď  nariadili notárskym úradom pohotovosť na 26.11.1938. Viď. napr. ŠOKA Topoľčany, fond Obecný notársky úrad Bánovce nad Bebravou, 182/38 prez.

[89] ŠOKA Poprad, fond OÚ Poprad, 16907/38 adm. Nariadenie Ministerstva vnútra 2100/1938 z 24.11.1938. Predmet: Voľba do prvého snemu Slovenskej krajiny.

[90] ŠOKA Poprad, fond OÚ Poprad, 16907/38 adm. Nariadenie Ministerstva vnútra 2400/1938 z 26.11.1938. Predmet: Voľba do prvého snemu Slovenskej krajiny, doplnenie voličských zoznamov.

[91] ŠOKA Topoľčany, fond OÚ Bánovce nad Bebravou, 13 557/38 adm. V Úradných novinách je vyhláška  vlády Slovenskej krajiny v Bratislave zo dňa 26.novembra 1938, číslo 844/1938 o vypísaní voľby do prvého snemu Slovenskej krajiny datovaná 26.11.1938.

[92] ŠOKA Zvolen, fond OÚ Zvolen, 18 989/1938 adm. Nariadenie KÚ 369.542/2a-1938 z 28.11.1938. Predmet: Voľba do snemu Slovenskej krajiny.

[93] Viď. Príloha - Dokument I.  Nariadenie KÚ 75 000/38 som našiel len v ŠOKA Trenčín, Topoľčany a Dolný Kubín, ako aj v SNA vo fonde Krajinský úrad. V ŠOKA Zvolen, fond  OÚ Zvolen (259/1939 prez.), fond OÚ Krupina (3040/1938 prez.) sa zachovali skrátené záznamy  pre notárov, podobne aj v ŠOKA Poprad, fond Notársky úrad Vrbov (90/38 prez.)a ŠOKA Levoča, fond OÚ Kežmarok (2823/38 prez.)

[94] Doteraz poznám údaje z okresov: Bánovce nad Bebravou, Kežmarok, Levoča, Nitra, Nová Baňa, Piešťany, Púchov, Spišská Nová Vec, Topoľčany, Trenčín. Čiastočne z okresov Bardejov, Dolný Kubín , Poprad, Trstená  a Zlaté Moravce. Zberný hárok v SNA, fond Krajinský úrad je prázdny, hoci Krajinský úrad určite štatistiky dostal (dokazujú to dátumy prijatia štatistiky na zbernom hárku) a dokonca z niektorých okresov ich dodanie aj urgoval (OÚ v Kremnici, Lovinobani, Krupine, Pukanci, Púchove, Revúcej, Starej Ľubovni, Stropkove, Topoľčanoch a Žiline).  Pozri Príloha – Dokument 2. 

 

[95] ŠOKA Poprad, fond OÚ Poprad, 16 907/38 adm. 1.12.1938 Obecný notársky úrad v Poprade oznámil OÚ v Poprade vytvorenie 2 volebných komisii, 6.12.1938 potom uviedol ONÚ existenciu 5 volebných komisií. 

ŠOKA Poprad, fond Notársky úrad Spišská Belá, 7131/38 prez. Dokument sa týka vymenovania členov obvodných volebných komisií,  kde pri každej komisii je rukou dopísané, aká národnosť tam bude voliť. (1.-Česi, 2.Slováci, 3.Nemci, 4.Židia, 5. ?). ŠOKA Levoča, fond OÚ Gelnica, 14 133/38 adm. V Gelnici bolo 5 volebných miesností, v Krompachoch tri.  ŠOKA Levoča, fond OÚ Levoča, 18 335/38 adm. V Sp.Podhradí boli 4 volebné obvody. ŠOKA Žilina, fond OÚ vo Veľkej Bytči, 13007/38 adm. Počet volebných miestností v D.Poli  boli 3.

 

[96] SNA, fond Krajinský úrad, 75 000/38 prez. Hlásenie OÚ v Lovinobani z 6.12.1938 Krajinskému úradu. hlásenie OÚ v Spišskej Starej Vsi z 5.12.1938 Krajinskému úradu, hlásenie OÚ v Ilave zo 6.12.1938 Krajinskému úradu, hlásenie OÚ v Púchove z 5.12.1938 Krajinskému úradu. Odpis hlásenia z Púchova sa zachoval aj v ŠOKA Považská Bystrica, OÚ Púchov, 1375/38 prez.

[97] Slovenský hlas, 20.12.1938, s.4.

[98] SNA, fond Ministerstvo vnútra, 1743/38.

[99] ŠOKA Poprad, fond OÚ Poprad, 16 907/38 adm. Nariadenie KÚ 381.708/2a-193á z 13.12.1938 a nariadenie vlády vydané ako nariadenie KÚ 387.094/2a-1938 z 15.decembra 1938. Nariadenie z 15.12.1938 bolo ako vládne nariadenie uverejnené aj v Úradných novinách.

[100] Pozri Prílohu Dokument III.

[101] SNA, fond 604 (Hlinkova garda), kartón 66, mat.4, kartón 99-mat.4.

[102] Trenčan, 17.12.1938, s.1.

[103] Slovák, 14.12.1938, s.1.

[104] ŠOKA Rožňava, fond OÚ Revúca, 1668/38 prez. Hlásenie četníckej stanice Rybník okresnému četníckemu veliteľstvu.

[105] Slovák, 21.12.1938, s.2.

[106] Slovák, 20.12.1938, s.1.

[107] Pozri Dokument I v Prílohe

[108] Podľa Slováka, 20.12.1938, s.1 bolo odovzdaných 1 263 678 hlasov, čo znamenalo 63 poslancov. V Slováku si pritom, rovnako ako vtedajšia vládna garnitúra všímali len hlasy, ktoré boli odovzdané. Nezáležalo na tom, či ide o hlasy „áno“, alebo „nie“, pričom aj podľa neúplných údajov v denníku bolo 27 473 neplatných hlasov.

[109] Bližšie viď. Dokument II. v Prílohe.

[110] SNA, fond Miniterstvo hospodárstva, 1847/38 prez.

[111] Slovenský hlas, 20.12.1938, s.4. Tiso: “Podľa doteraz došlých správ 98 percent Slovákov a obyvateľov Slovenska vyslovilo svoj súhlas s našou vládou. Tento výsledok prevyšuje všetky odhady. Dokazuje, že slovenská vláda sa opiera o najšírší sáhlas, akým sa v poslednom čase nemohla pochváliť ani jedna vláda. Výsledok volieb naplňuje naše duše zadosťučinením, že nám národ dal absolutorium z doterajšieho režimu...“.

[112] SNA, fond Krajinský úrad, kartón 309, bez čísla. Hlásenie OÚ Nové Mesto nad Váhom PKÚ z 28.12.1938.

[113] Jeho malželka bola neter bývalého československého predsedu vlády M.Hodžu – Pivková.

[114] ŠOKA Trvana, fond OÚ Piešťany, 444/39 prez. Hlásenie Obvodného notárstva Vrbové z 20.5.1939 Okresnému úradu v Piešťanoch.

[115] SNA, fond Krajinský úrad, kartón 300, mat.208-243 Voľby.

[116] ŠOKA Považská Bystrica, OÚ P.Bystrica, 13 184/38 adm.

[117] ŠOKA Trnava, fond OÚ Pešťany, 102/39 prez.  Okres Piešťany dostal 4200 Kč, z toho okresný náčelník 600,- Kč.

[118] Živnostenská (remeselník.) a obchodnícka strana stredostavovská na Slovensku.

[119] Večer, 10.12.1938, s.1.

[120] Večer, 19.12.1938, s.1.

[121] Večer, 20.12.1938, s.1.

[122] Národní osvobození,  (ďalej NO) 9.12.1938, s.2, článok „K slovenským zemským voľbám“.

[123] NO, 15.12.1938, s.2.

[124] NO, 16.12.1838, s.2.

[125] NO, 17.12.1938, s.4.

[126] NO, 20.12.1938, s.1.

[127] Lidové noviny, (ďalej LN) 24.11:1938, s.2.

[128] Hospodářská politika, 24.12.1938, s.946.

[129] Pester Lloyd,  14.12.1938, s.4.

[130] Pester Lloyd,  19.12.1938, s.5.

    „In Kezmark wurden auf Wunsch der Bevőlkerung fűr die einzelten Volksgruppen getrennte Wohllokale errichten. In der deutschen Wahllokalen beetrug der Prozentsatz der Ja-stimmen 94,7, in dem slowakischen Wahllokalen 97,3, im ungarischen 93, im tschechischen 89,8 und im jűdischen 99,4 Prozent der dorst abgegebenen Stimmen.“        

[131] Vőlkischer Beobachter (Wiener Ausgabe) /ďalej VB-WA), 19.11.1938, s.1.

[132] Vőlkischer Beobachter (Norddeutsche Ausgabe) /ďalej VB-NA), 24.11.1938, s.8.

[133] VB-NA, 14.12.1938, s.7.

[134] VB-WA, 17.12:1938, s.5.

[135] VB-NA, 18.12.1938, s.8, článok „Lantagswahl in der Slowakei“.

[136] VB-WA, 17.12.1938, s.5, článok „Nationalsozialistische Großkundebung in Preßburg“. Pozri aj VB-NA, 18.12.1938, s.5.

[137] VB-NA, 19.12.1938, s.2.

[138] VB-WA, 19.12.1938, s.1, 20.12.1938, s.2.

           Výsledky volieb uviedol aj Frankfurter Zeitung, 19.12.1938, s.1, článok „Die Wahlen in der Slowakei“, Deutsche Allgemeine Zeitung, 17.12.1938, s.1.19.12.1938, s.2..

[139] VB-NA, 19.12.1938, s.2, článok „Voller Wahlsieg der slowakischen Landesregierung“.

[140] Wiener Neuste Nachrichten, (ďalej WNN)17.12.1938, s.1.

[141] Tamtiež. Plagát vydaný Úradom propagandy bol podpísaný J.Tisom.

[142] WNN, 19.12.1938, s.2.

[143] Tamtiež, s.1.

[144] Sudetendeutsche Zeitung, (ďalej SDZ) 17.12.1938, s.1.

[145] SDZ, 20.12.1938, s.1. Poslancami boli F.Karmasin a farár Steinhűbel.

[146] Pariser Tageszeitung, 20.12.1938, s.2.

[147] Czas, 20.12.1938, s.2.

[148] Gazeta Polska, 19.12.1938, s.2. 20.12.1938, s.4.

[149] Ilustrowany kuryer codzienny, 20.12.1938, s.2.

[150] Kuryer Warszawski, (ďalej KW), 27.11.1938, s.29, 28.11.1938, s.10.

[151] KW, 19.12.1938, s.3, 20.12.1938, s.3.

[152] Výsledky v obidvoch tabuľkách sú z hlásení jednotlivých okresných úradov PKÚ.

 

<< Back


 [EN1]